Sviatok sv. Kláry z Assisi

Podrobnosti
Uverejnené: 11. august 2011
Prečítané: 12343x

Liturgickú spomienku na sv. Kláru z Assisi prežívame 11. augusta. Tohtoročnú spomienku sprevádza 800. výročie jej obrátenia a nastúpenia na cestu nasledovania nášho Pána Ježiša Krista podľa vzoru sv. Františka.

52_santa_chiaraZ tejto príležitosti pápež Benedikt XVI. doprial osobitný dar - plnomocné odpustky - tým, čo nábožne navštívia kostol sestier klarisiek a za obvyklých podmienok. Najbližšie k sestrám klariskám máme na Slovensku k sestrám klariskám-kapucínkam v Kopernici, a potom v Brne - Soběšiciach, alebo vo Viedni - Maria Enzersdorf, v Krakove, či v nemeckom Paderborne, kde sa nachádzajú aj sestry zo Slovenska

I keď pre nás nie je možné naštíviť tieto miesta, liturgická spomienka i výročie nás pozývajú  k duchovnej účasti na radosti obrátených. Nech nás sv. Klára vyprosuje túto milosť.

Zo života sv. Kláry

Keď sa svätý František, ktorý bol od Kláry o jedenásť alebo dvanásť rokov starší, obrátil a začal život podľa evanjelia, ona bola ešte dieťaťom. Veľa o ňom počula. Prichádzala do katedrály v San Rufino, aby počúvala jeho kázne. Čím bola staršia, tým viacej vo svojom srdci pociťovala túžbu po svätosti. Prišiel okamih, keď požiadala sv. Františka, aby mohla kráčať jeho cestou. Nebolo to ľahké rozhodnutie, tak pre neho, ako pre ňu samotnú.

klarisky2

Na Kvetnú nedeľu 1211 sa Klára konečne rozhodla. Zanechala svoj rodný dom a bránou, ktorá sa otvárala iba počas vojny a bola zatarasená stĺpmi a kameňmi, odchádza z domu. Potom v tmavej noci beží k Porciunkule, kde jej oproti vyšli bratia s horiacimi fakľami a privítali ju ako sestru. Vošli do malého kostolíka, kde Klára pred oltárom zložila všetky svoje ozdoby. Potom z rúk sv. Františka prijala chudobnú tuniku menšieho brata. Nechala si ostrihať vlasy a týmto spôsobom sa stala pokornou služobnicou chudobného Krista, stala sa sestrou a dcérou sv. Františka.

 

František ju miloval, ako aj ostatné sestry, ktoré prišli bývať do kláštora v San Damiáno. Ján Pavol II. vo svojom liste klariskám, pri príležitosti 800. rokov od narodenia sv. Kláry, ich zakladateľky, píše: Katarína Sienská je sväticou, ktorá je preplnená citmi voči Kristovej Krvi, sv. Terézia Avilská sa približuje k nohám veľkého Kráľa vnútorného hradu, sv. Terézia z Lisieux ide s evanjeliovou jednoduchosťou malou cestou a sv. Klára je horlivá v láske k Ukrižovanému, ktorému sa chce úplne pripodobniť. Klára na konci svojho života povedala bratovi Reinoldovi: Najdrahší brat! Odkedy som poznala milosť nášho Pána Ježiša Krista prostredníctvom jeho služobníka Františka, nijaká námaha nebola ťažká, nijaké pokánie zaťažujúce, nijaká choroba bolestná.

 

klarisky1Sv. Klára nenosila, ako František, na svojom tele rany Ukrižovaného, ale ako on, mala svoje srdce pribité na dreve kríža. Keď žehnala chorých, odďaľovala od nich ich choroby. Znakom kríža rozmnožila chlieb pre 50 sestier. Aj "Kvietky" rozprávajú o zázraku, keď rozmnožila chlieb v prítomnosti pápeža Gregora IX, ktorý ju požiadal, aby chlieb požehnala. Keď požehnávala chleby, na všetkých sa ukázal jasný znak kríža. Od Františka a sv. Kláry sa môžeme učiť láske k ukrižovanému Kristovi. Každý z nás, keď chce byť svätý, musí ku krížu takto priľnúť. Nebojme sa Kristovho kríža, ktorého odzrkadlením sú naše každodenné kríže. Nebojme sa utrpenia a obiet, lebo iba takto majú život a naša večnosť zmysel.

 

lmb.