Rad: Mučeníci z Radu

Podrobnosti

Uverejnené: 27. október 2011

Prečítané: 8197x

V týchto dňoch, keď sa modlíme za duše verných zosnulých, sa každoročne koná spomienková slávnosť na  mučeníkov z Radu. Dátum 6. Novembra je totiž výročným dňom mučeníckej smrti prvého z nich, frátra Štefana.

V týchto dňoch, keď sa modlíme za duše verných zosnulých, sa každoročne koná spomienková slávnosť na našich bratov, minoritských mučeníkov z Radu. Dátum 6. Novembra je totiž výročným dňom mučeníckej smrti prvého z nich, frátra Štefana.

Počiatky minoritov na Zemplíne

Čas, v ktorom prišli bratia minoriti pôsobiť do Radu, patrí medzi najkrvavejšie obdobia našich dejín. Územie Slovenska bolo vyplienené a oslabené tureckými nájazdmi. Strategické uhorské mestá - Budín a Ostrihom boli obsadené Turkmi. Nastali presuny a migrácia obyvateľstva z juhu na sever. Dnešné slovenské územie sa stalo v 16. storočí v dôsledku tureckej expanzie takmer na dve storočia samostatným územím vo forme kráľovského Uhorska pod habsburským žezlom. Veľký vplyv nemeckého obyvateľstva a nemeckých univerzít pomohol rýchlemu rozvoju reformácie, ku ktorej po meštianskej vrstve prešla i šľachta so svojimi poddanými. Katolícka Cirkev podporovaná Habsburgovcami začala už v 16. storočí organizovať protireformačnú činnosť, ktorá spočívala hlavne v presadzovaní reformy Tridentského koncilu. Až do začiatku 17. storočia však nedosiahla výraznejšie výsledky. K slovu sa dostala nová rehoľa – jezuiti. Cirkev zapojila všetky vtedy životaschopné rády do svojej obnovy. Medzi nimi aj konventuálnych františkánov, minoritov. Tí prichádzajú do Radu v tridsiatych rokoch 17. storočia. V obci erigujú rezidenciu, malý kláštor, ktorý zatiaľ nemá status konventu. Úlohou bratov je rekatolizácia zemplínskeho územia formou misií.

Fr. Eliáš Štefan Iglódi

Fr. Eliáš Štefan Iglódi sa narodil v obci Kis – Rozvágyi (dnešné Maďarsko) v kalvínskej rodine. Keď mal šestnásť rokov konvertoval na katolícku vieru, opustil rodný kraj, a dva roky po svojom obrátení, sa rozhodol stať minoritom. V Rade bol v tom čase nový kláštor, ktorý fungoval od roku 1637. Vstúpil teda do tohto kláštora a stal sa jeho prvým novicom. Prijal habit a rehoľné meno fráter Štefan. Šesť mesiacov po vstupe do kláštora ho predstavený kláštora poslal k dobrodincom, ktorí bývali v Malom Horeši. Tam ho však chytili dvaja kalvíni, odviedli ho za dedinu do lesa, priviazali ho k stromu a vyhrážali sa mu, že ak sa nezriekne minoritského habitu a nevráti sa ku kalvínskej viere, príde o život. Keď tieto podmienky odmietol splniť, útočníci mu šabľami spôsobili na hlave ranu, ktorá mala tvar kríža. Jeden z nich roztrhal ruženec frátra Štefana a jeho časti rozhádzal po lese. Potom mu útočníci nožom prerezali hrdlo. Posledné slová Štefana Iglódiho boli: „Ježiš a Mária, pomáhajte mi!“

Fráter Štefan umrel v povesti svätosti, ako svedčia oficiálne dokumenty nášho rádu. Bol veľmi úctivo pochovaný v premonštrátskom kostole v Lelesi. V tom čase sa tam totiž zdržiaval sedmohradský biskup Štefan Simandy, ktorý umučeného rehoľníka osobne poznal. Prikázal preniesť jeho telo do Lelesu. Na tretí deň vystrojil slávnostný pohreb, aký patrí mučeníkovi katolíckej Cirkvi.

O prípade rehoľní predstavení starostlivo poinformovali Kongregáciu pre šírenie viery v Ríme. Súdobé snahy o jeho povýšenie na oltár pravdepodobne zastali na tom, že v čase procesu už nežili očití svedkovia jeho mučeníctva. Jedinými svedkami boli totiž vrahovia, ktorých medzitým našli, odsúdili za vraždu, a popravili. O veľkej úcte k jeho martýriu svedčí množstvo dobových aj súčasných literárnych prameňov.

V Maďarsku, v kláštore Nyirbáthor sa zachoval obraz znázorňujúci usmrtenie fr. Štefana. Najvýznamnejším svedectvom úcty, akú si vyslúžil, by mal byť obraz nachádzajúci sa v materskom kláštore minoritov - Sacro Convento v Assisi, ten sa nám však zatiaľ nepodarilo identifikovať.

Ďalšie prenasledovanie

Uhorská politická scéna sa zatiaľ neupokojila. Habsburgovci sa snažili o zavedenie absolutistického spôsobu vlády spojeného s dôslednou rekatolizáciou. Nebolo to ľahké, pretože veľká časť šľachty bola na strane protestantov. Krajina však bola sužovaná aj tureckými nájazdmi. Rozdeľovala ju náboženská nejednota a nepokoje.

Oficiálne pramene svedčia tiež o ďalších bratoch, ktorí nasledovali príklad mladého frátra Štefana. V roku 1653 bol kláštor v Rade prepadnutý ozbrojenými kalvínmi. Pri tomto nájazde boli umučení bratia Angelus de Sonnino, Anton de Sociis a ďalší traja, ktorých mená žiaľ nepoznáme. Dôvodom ich smrti bola obrana posvätných liturgických nádob a obrazov pred zneuctením. Nepoznáme spôsob ich umučenia. V dnešnom Radskom kostole sa však nachádza kópia obrazu Sedembolestnej, v ktorého obrane títo bratia položili život. Jeho originál bol darovaný do Maďarska príbuzným jedného z rehoľníkov v 19. storočí. Popisy a nákresy v archívoch nás priviedli k pôvodnej podobe obrazu. Je na ňom Božia Matka s prekríženými rukami (čo je znakom Kristovho kríža a tiež alúziou na františkánsky erb). Zaujímavosťou obrazu je jej tajomný úsmev a nezvyčajne pokojný pohľad.

V roku 1655 boli pri ozbrojenom nájazde kalvínmi umučení bratia Bonevntura de Taurmina a Joannes Campanus de Nola, ktorí patrili do kláštora v Rade a misijne pôsobili na území košického arcibiskupstva.

V roku 1666 bol zase uväznený a kruto mučený náš brat Eustachus Wladislawski z rezidencie v Rade. Veriaci vyzbierali veľa peňazí, ktorými ho vykúpili z rúk prenasledovateľov. Brat Eustachus však v dôsledku ťažkého mučenia neskôr umrel.

Ďalším bratom, ktorý v Rade položil svoj život za vernosť Kristovi a katolíckej Cirkvi bol Antonius Nemšovský, ktorého zavraždili v roku 1679. Bol mučený a ťažko ranený do hlavy. Podľa dobových dokumentov sa jeho mučeníctvo predĺžilo asi na dobu jedného roka, po čom odovzdal svoju dušu Bohu na Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie. Jeho telo previezli do Prešova, kde ho pochovali v kostole tamojšieho konventu (tento kostol dnes slúži ako gréckokatolícka katedrála).

Tököliovské povstanie

V osemdesiatych rokoch 17. storočia vypukla krvavá vojna, v ktorej sa Imrich Tököli spojil s tureckým sultánom proti cisárovi Leopoldovi. Za víťazstvo nad katolíckym cisárstvom mal získať uhorskú korunu. Počas pustošenia jeho vojsk sa dostal so svojimi vojakmi do Radu, kde rozkázal Tököli dvoch rehoľníkov z tamojšej rezidencie vyzlečených odviesť do lesa, a tam po zlom zaobchádzaní a potupovaní rozkázal ich priviazať k stromu na mieste, kde bolo množstvo múch a komárov. Tak ich nechal, aby ich muchy a komáre zožrali zaživa. Rozkázal, aby ďalšieho z minoritov v Rade priviazali o kameň a vhodili do studne. Ešte počas týchto vojen boli chytení kalvínmi ďalší dvaja bratia, pôsobiaci v tom istom kláštore. Vojaci ich v kuchyni za ruky vyvesili do výšky a pod nimi rozložili oheň. Takto ich nechali pomaly zaživa zhorieť.

V následku týchto historických faktov a živelných pohrôm, ktoré neustále sužovali bratov v Rade, preniesli rehoľníci svoj kláštor v roku 1767 do neďalekého Brehova, kde pôsobia dodnes.

Znovuobjavenie daru

V súčasnosti pracuje miestny farár, vdp. Roland Böör, na odkrývaní tajomstiev Radských minoritov. Na mieste bývalého kostola prebehol v lete archeologický výskum, o ktorom sme vás už informovali. Najvzácnejším objavom sú telesné ostatky jedného z bratov minoritov, u ktorého boli lekárskou komisiou potvrdené známky ťažkého mučenia a určená príčina smrti obesením. V súčasnosti prebieha antropologický výskum týchto ostatkov. Totožnosť zatiaľ nebola určená. Je veľmi pravdepodobné, že zaniknutý kostol v Rade ešte nevydal všetky svoje tajomstvá.

Sväté písmo na nejednom mieste pripomína, že nevinná krv volá z našej zeme k nebu a Boh počuje jej hlas. Spoločne sa modlime, aby táto oddanosť mučeníkov Kristovi a jeho Matke aj dnes prinášala úrodu v podobe hojných milostí pre našu rehoľu i pre celú Cirkev.

Info: br. jozef