MI a Slobodomurárske hnutie

The-Virgin-With-AngelsSlobodomurárske hnutie zohráva pri vzniku Rytierstva Nepoškvrnenej dôležitú rolu. Jeho členov chce sv. Maximilián obrátiť prioritne, pretože v čase, keď MI vzniká, bojujú slobodomurári veľmi otvorene a agresívne proti pápežovi a katolíckej viere.

 

Slobodomurárstvo

massoneriaSlobodomurárstvo je nábožensko-filozofický smer, ktorý sa v 18. storočí šíril predovšetkým v aristokratickom, ale i meštianskom prostredí, najskôr vo Veľkej Británii. Jeho členovia vytvárali uzavreté spolky - lóže, ktoré propagovali zjednotenie ľudí na základe bratskej lásky, vzájomnej pomoci a vernosti. Cieľom tohto hnutia je podľa pravidiel „Starých povinností“ z roku 1723 vybudovanie chrámu všeobecnej ľudskej lásky, založenej na múdrosti, sile a kráse.

 

 

 

Odpoveď Cirkvi

Leo_XIII

Katolícka Cirkev však od počiatku odmietala toto hnutie, ako nezlučiteľné s kresťanskou vierou. Viedli ju k tomu mnohé praktické i doktrinálne dôvody. Neodsudzovala slobodomurárstvo len pre jeho podvratnú činnosť, ale od prvých pápežských dokumentov, dotýkajúcich sa tohto problému, a zvlášť encykliky „Humanum Genus" Leva XIII. (z 20. apríla 1884), Magistérium Cirkvi odmietlo v slobodomurárstve filozofické myšlienky a morálne chápanie, ktoré nie sú v zhode s katolíckou náukou. Pre Leva XIII. sa tieto myšlienky v podstate niesli v racionalistickom naturalizme, ktorý inšpiroval plány a činnosť proti Cirkvi. Vo svojom Liste k talianskemu ľudu „Custodi" (z 8. decembra 1882) Lev XIII. napísal: „Uvedomme si, že kresťanstvo a slobodomurárstvo sú podstatne nezmieriteľné, takže zapísať sa do jednej znamená oddeliť sa od druhej". Za členstvo v slobodomurárskych lóžach v čase sv. Maximiliána hrozila katolíkom exkomunikácia z Cirkvi. V súčasnosti je slobodomurárske hnutie mocnou politickou silou v anglosaských krajinách a vo Francúzsku. Pôsobí tiež na Slovensku i v Čechách.

 

Mladý rehoľník a mocní tohto sveta

max-medal

K myšlienke založenia Rytierstva Nepoškvrnenej priviedla mladého rehoľníka skúsenosť v hlavnom meste kresťanstva z roku 1917. Pri oslavách Giordana Bruna sa totiž Rímski slobodomurári neštítili vyvesiť čiernu zástavu s vyobrazením svätého Michala Archanjela pod nohami Lucifera priamo pod Vatikánskymi oknami. Na transparentoch okoloidúci ľudia čítali urážlivé heslo: „Satan bude pánom vo Vatikáne a pápež mu bude robiť Švajčiara!“

Slobodomurárske hnutie bojovalo za slobodu človeka mocnou protikatolíckou kampaňou plnou nenávisti na všetkých frontoch politického i kultúrneho života.

Takýto útlak, urážky a ponižujúce gestá niesol mladý rehoľník veľmi ťažko. Jeho búrlivá povaha ho nútila začať bojovať v mene tých, ktorí milujú Boha a Cirkev. Napriek tomu vždy veril v to, čo často aj opakoval: „Len láska je tvorivá!“ V tejto atmosfére vzniká v minoritskom ráde hnutie, nárokujúce si právom svoj názov: Rytierstvo Nepoškvrnenej.

 

Zmenil sa postoj Cirkvi?

Katolícka Cirkev naďalej trvá na tom, že príslušnosť k lóžam je nezlučiteľná s katolíckou vierou. Len Ježiš Kristus je totiž Učiteľom Pravdy a len v ňom môžu kresťania nájsť svetlo a silu, aby žili podľa Božích plánov, pracujúc na skutočnom dobre svojich bratov. Vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery z roku 1984 tiež tvrdí, že vstúpenie do slobodomurárskych združení „zostáva v Cirkvi naďalej zakázané" a veriaci, ktorí tam vstúpili „sú v stave ťažkého hriechu a nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu".