8. marca Jn 2, 13-25

Čo je príčinou Ježišovho hnevu? Ohľadom akých vecí v mojom živote by Ježiš reagoval podobne? Čo v mojom živote ešte potrebujem dať do poriadku, aby môj dar, moja obeta boli milé Bohu?  

7. marca Lk 15,1-3.11-32

Závidenie milosti obrátenia je hriechom proti Duchu Svätému. Buď vďačný a raduj sa, lebo „tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“.

6. marca Mt 21, 33-43. 45-46

„Vec v našich očiach obdivuhodná!“ Aká vec? Že Mesiáš jedného národa, po tom, čo bol ním samým zavrhnutý a zabitý, stal sa Spasiteľom celého sveta, každého človeka, všetkých čias a národov. „Stalo sa to na pokyn Pána“.

5. marca Lk 16,19-31

Chceli by sme, aby nám Boh hovoril výrazne: toto urob, toto nie. Ale veď to robí stále! Je však potrebné učiť sa počúvať. V tomto zmysle sa nám pripomína: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú“.

4. marca Mt 20, 17-28

V Cirkvi je niektorým zverená správa, ale opravdivú moc majú tí, ktorí nasledujú Krista – svätí. Oni „vládnu“. Samozrejme, že sa nájdu takí, čo sa tlačia k moci aj v Cirkvi, ale ich hlas veľmi rýchle utíchne a zakrátko si na nich už nikto nespomenie. Cirkev nie je demokratická, ani oligarchická. Cirkev je svätá.

3. marca Mt 23, 1-12

„Hovoria a nekonajú“, to je jedna z dôležitých kategórií, na ktorú by sa mali Ježišovi učeníci dávať pozor. A vôbec, v kontraste k farizejom môžeme pochopiť veľa z Ježišových nárokov na nás ako jeho jeho nasledovníkov.  

2. marca Lk 6, 36-38

Antoine de Saint-Exupery napísal, že naše telo sa sýti tým, čo dostávame, a duša tým, čo dávame. Dávajúc dostávame. Škoda, že tomu veríme tak málo – naša chamtivosť nedovoľuje Bohu zasypávať nás darmi.

1. marca Mk 9, 2-10

Aj my často potrebujeme vystúpiť na Horu posilnenia, aby sme nezapochybovali o Spasiteľových slovách a mohli mužne kráčať po cestách kresťanskej viery, bez obzerania sa späť. Kde máš ty svoju Horu posilnenia?

28. februára Mt 5,43-48

Niekedy je ťažké milovať najbližších a Ježiš žiada priam nevykonateľné: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú“. Synovia Otca, ktorý je na nebesiach, lámu schémy.

27. februára Mt 5, 20-26

Aj strach pred Božím trestom zachraňuje ľudí pred konaním zla. Kto však nekoná zlo len kvôli strachu, zostáva v hĺbke zlým človekom, v podstate rovnakým ako ten, kto koná zlo bez akýchkoľvek škrupúľ. Ježiš nás pozýva k „väčšej spravodlivosti“, teda aby sme boli dobrí vnútri a dobro bolo prejavom lásky v nás. Držme sa Ježiša, On nás to naučí.

26. februára Mt 7, 7-12

Prosiť Pána Boha znamená priznávať, že sme Jeho deti. Prosebná modlitba môže vyjadrovať veľkú lásku k Bohu. Alebo aspoň dôveru.

25. februára Lk 11,29-32

Ani najúčinnejší kazateľ ako Jonáš, ani najmúdrejší z ľudí ako Šalamún, ale niekto väčší ako oni je tu! Pokolenia súčasníkov tých najvýnimočnejších vystúpia proti nášmu pokoleniu, že sme prijímali nadarmo smrť a zmŕtvychvstanie Spravodlivého za nespravodlivých!

24. februára Mt 6,7-15

Odpusť! S námahou, cez slzy, ale odpusť. Vždy a všade. „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí“. Ide o veľa.