6. februára Mk 7,1-13

Z výčitky farizejom a zákonníkom chápeme dôraz aký Ježiš dáva na srdce. Ako jeho učeníci máme často skúmať pohnútky svojho srdca a približovať ho k tomu, čo vyznávame ústami, keď čítame žalmy, alebo spievame naše piesne, alebo keď sa v modlitbe usilujeme hovoriť Bohu dôležité veci.

5. februára Mk 6, 53-56

Kde sa dnes môžeš stretnúť s Lekárom človeka - Pánom Ježišom? Môžeš sa ho dotknúť cez Cirkev - "obrubu jeho odevu", a ozdravieť.

4. februára Mk 1, 29-39

Ježiš sa nenecháva nachytať na slávu, dôležitosť, a vôbec na tvrdenia typu: "všetci ťa hľadajú". Nezostáva v Kafarnaume, ale ide ďalej po galilejských cestách, "lebo na to prišiel". Čím lepšie vieš, čo chceš a aká je tvoja misia, tým ľahšie ti príde zvládať odpor "vzduchu", akým je sláva, dôležitosť a podobné ilúzie.

3. februára Mk 6, 30-34

Ježiš pozýva svojich učeníkov odpočinúť si. Málokedy si všímame túto Jeho vetu a ústraní a opočinku. Asi zvlášť v dnešnej dobe. Začína slovom "Poďte". Ježiš nás teda volá k sebe, do určitej izolácie od hluku davu, aj toho mediálneho. Kresťan by sa mal vyznačovať umnosťou odpočinku, ktorý ho robí schopným vrátiť sa do súcitnej služby zástupom.

2. februára Lk 2, 22-40

Dnešný sviatok osvecuje povolanie každého z nás a to jest povolanie zasvätiť sa, byť vyhradený Bohu. Na znak toho zvykneme prísť na liturgiu v zástupe so zapálenými sviecami. Pripomíname si Ježišovo vyhradenie pre Boha a pripájame sa k nemu, aby sme žili naše životy tak, ako nás to učí On.

1. februára Mk 6, 7-13

Ježiš poslal svojich učeníkov, a "oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie". Robiť pokánie znamená dovoliť, aby do nášho života vstúpil večný život. To znamená predovšetkým prijať dar odpustenia hriechov a oslobodenia od všetkých klamstiev zlého ducha. A to vo všetkých oblastiach nášho života, kde nás diabol drží spútaných ako otrokov. Človek takto nachádza zdravie: schopnosť pohnúť sa k druhému človeku, schopnosť vidieť Božiu lásku vo svojom živote, schopnosť počuť Božie slovo a volanie trpiacich, atď. Toto s nami koná spoločenstvo Cirkvi, ktoré je tu naznačené v symbole učeníckych dvojíc.

31. januára Mk 6, 1-6

Vo svojej vlasti a medzi svojim príbuznými je ťažko žiť po kresťansky a evanjelizovať. Nielen, že iní o nás vedia všeličo, ale aj my sami vieme veľmi dobre, že o nás vedia všeličo. Preto nečakajme úctu, ani zázraky, skôr spochybňovanie, nevieru a dokonca pohoršovanie. Ale aj to potrebujeme zakúšať ako Ježišovi učeníci na našej ceste za Ním. Žiť po kresťansky a evanjelizovať totiž neznamená byť efektívne úspešní a uznaní, ale nasledovať.

30. januára Mk 5, 21-43

"Dievča neumrelo, ale spí." V tejto vete je celá viera kresťanstva. Kristus sa takýmto spôsobom díva na všetko, čo sa v našom živote zdá mŕtve. Akokoľvek dramatická by sa zdala situácia tvojho manželstva, tvojej sebadôvery, tvojej autority...  Ježiš Kristus premenil každý druh smrti na spánok, z ktorého je možné zobudiť sa do nového života. 

29. januára Mk 5, 1-20

„Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ Pán niekedy dopustí, že nás naše hriechy spútajú na celé roky, alebo že trpíme samotou, či sebazničujúcimi myšlienkami a skutkami, podobne ako človek z dnešného evanjelia. Ale to všetko preto, aby sme raz mohli svedčiť, zvlášť našim blízkym, o veľkých veciach, ktoré urobil Pán a ako On miluje.

28. januára Mk 1, 21-28

Ako často hovoríme: Pane, ja viem, že ty si Boží Svätý, ale čo ma chceš zničiť? Ako naše zničenie nám totiž pripadá Jeho požiadavka zmeniť sa, alebo zmeniť niečo zásadne v našom živote. To je ten starý človek v nás, ktorý sa bojí obrátenia. Neodporujeme Ježišovi. Naopak, prosme ho o nového ducha do nášho vnútra.

27. januára Mk 4, 35-41

Tma, vodná priepasť pod nami a búrka. Neľahké, extrémne skúsenosti. A pritom je jasné, že to bolo z Ježišovej iniciatívy. Ak nič iné, toto evanjelium nám dovoľuje pripúšťať, že v zlých skúsenostiach môže byť niečo dobré, a preto by sme pred nimi nemali utekať. Len ak nebude vždy všetko podľa našich očakávaní, môžeme získať novú skúsenosť a nové poznanie nášho Spasiteľa.

26. januára Lk 10, 1-9

"Ako baránkov medzi vlkov..." Čiže ako učeníci toho, ktorý sám sa stal baránkom, snímajúcim hriechy sveta. Čo to znamená pre teba v dnešný deň?

25. januára Mk 16, 15-18

Odsúdenie nie je trest, ani nejaká pomsta za našu nevieru či zlé skutky. Je to dôsledok obrátenia sa chrbtom k zmyslu, ktorý nám Boh túži zjaviť. Je to uzatvorenie sa v zúfalstve a samote, odmietaním dobrej zvesti, schopnej prekonať každú zlú správu.