Brehov: Miništrantský tábor

Po ročnej prestávke miništranti opäť zavítali do brehovského kláštora, aby tu zažili obrovskú dávku zábavy a radosti a aby sa čo-to aj naučili.

Prvý deň bol viac-menej zoznamovací. Chlapci boli rozdelení do štyroch skupín a boli im predstavené krúžky, do ktorých sa môžu zapísať. Mená skupín si zvolili veľmi zaujímavé – Boh vs. peklo, Shrek, Koncentrák a Život mučeného svätca. Veru, niekedy sa na nich dal aj jazyk vylámať. Keďže mottom tohtoročného tábora bolo „Rytieri Panny Márie“, na pracovnom krúžku mali možnosť vyrobiť si vlastné meče a štíty. Herci v dramatickom krúžku stvárnili príbeh založenia japonského kláštora sv. Maximiliánom M. Kolbem. Hladné krky, ktorých nebolo málo, sa venovali príprave rôznych sladkých pochutiniek na krúžku s názvom „Príprava na párty“. A aby toho nebolo málo, iní sa naučili vyrobiť si lietajúcu raketu z PET fliaš. Tábor sme otvorili sv. omšou zo spomienky sv. Ignáca z Loyoly, ktorý bol vojakom a jeho životný príbeh ukázal chlapcom, aké čnosti má mať pravý rytier.

V utorok ráno sme sa vybrali na menšiu túru, aby sa miništranti poučili v rytierskych čnostiach. Samozrejme, 35°C v tieni, bezvetrie a milióny ovadov, komárov a iného hmyzu nezostalo bez odozvy. Miestami tú túru vyčítali animátorom takým spôsobom, ako keď Izraeliti reptali proti Mojžišovi. Najväčšiu čnosť – pokoru ale všetci zvládli na jednotku s hviezdičkou. Problém nemali ani so štedrosťou, dobroprajnosťou, trpezlivosťou, cudnosťou, striedmosťou alebo s činorodosťou. Chlapci sa však najviac tešili zo splavu Ondavy, ktorý síce trval krátko, ale i tak znamenal menšie osvieženie a oddych. Po dobrom obede, sieste a blázneniu sa v bazéne nasledoval liturgický krúžok pre všetkých miništrantov v štyroch vekových skupinách. Dozvedeli sme sa niekedy až dych vyrážajúce informácie. Napríklad to, že hostie sa dajú kúpiť v supermarkete a vyrába ich Pán Ježiš. Existujú zrejme dva nové ružence – veselý a svetlý. Naučili sme sa táborovú hymnu a neskôr sme sa venovali jednotlivým krúžkom. Večer po zotmení nás čakala chutná opekačka. Ani nevieme ako a už bola streda.

Druhý august je od čias sv. Františka známy porciunkulovými odpustkami. Br. Martin v kázni priblížil, akú odvahu a vytrvalú vieru mal sv. František, keď vyprosil od pápeža pre taký malý kostolík možnosť získať odpustky. Po omši nasledoval športový deň na multifunkčnom ihrisku v neďalekom Zemplínskom Jastrabí. Poobede sme sa opäť vrhli na krúžky a večer pozerali film. Večer sme zavŕšili adoráciou pred vystaveným Pánom Ježišom, kde mnohí z nás ďakovali a prosili za veľké množstvo vecí. V noci bola prichystaná nočná hra, keďže niektorí pracujú len v noci. Za svetla červených kahancov mali za úlohu prejsť starou farou a zozbierať pečiatky, aby všetko splnili. Hra musela byť naozaj náročná, keďže sa aj jeden animátor tak vyplašil, že zobudil aj br. Martina.

V predposledný deň finišovala výroba rakiet a štítov, banány v čokoláde boli skôr zjedené, než by čokoláda stuhla a japonské kimono pred kamerou bolo znamením, že sa natáčajú posledné snímky. Práve v tomto dni navštívila brehovský kostolík putovná socha Fatimskej Panny Márie. Na svätej omši sme mali možnosť lepšie spoznať fatimské posolstvo a príklad z odvahy fatimských detí. V neskoré popoludnie, kedy teplomer ukazoval „už len“ 36 stupňov, v poslednom táborovom futbalovom zápase vyhrali miništranti zo Žakoviec nad bratislavskými tesne 8:7 a upravili stav série na 2:1. (Výzva pre budúci rok). Niektorí mali možnosť ešte na chvíľku splavovať Ondavu alebo si zastrieľať zo vzduchovky. Najväčšie ovácie však zožala vodná bitka, kedy aj litrová fľaša vyliata na rozhorúčené telo bola potešením v neustupujúcom teple. Večerný galaprogram nás však ešte len čakal. Tohtoročným víťazom bodovacej súťaže sa stal Jakub Horniak z Bratislavy, ktorý si ako výhru odniesol obraz Fatimskej Panny Márie.

Ani sme sa nenazdali a už tu bol piatok – koniec tábora. Na záverečnej sv. omši, kedy už ani dataprojektor s notebookom neposlúchal, miništranti počuli z úst br. Martina povzbudenie a príklad sv. Jána Mária Vianneya. Poupratovali sme, naobedovali sme sa a poobede o pol tretej sme vyrazili do svojich príbytkov.

Čo dodať, aj tento rok priniesol mnoho dobrodružstva, 4 stehy v trebišovskej nemocnici, 2 ľahšie úpaly, pokazenú píšťalku, množstvo štipnutí od ovadov a komárov, výborné pizzovníky kuchárky Janky, ale hlavne to, že máme na Slovensku 38 skvelých miništrantov, ktorí poznajú Pannu Máriu a tešia sa z toho, že práve oni sa môžu hrdiť titulom Rytier Panny Márie – Miles Virginis Mariæ.

Text: Patrik Páterek; folo: Matej a spol.