21. februára Mk 1, 12-15

Vstúpili sme do Veľkého Pôstu, obdobia "prebývania medzi divou zverou", čiže démonmi, ktorí svojou mocou silne vplývajú na náš život. Skutkami pokánia (zriekaním, modlitbou a almužnou) odhaľujeme ich skrytú prítomnosť v našom živote aj zakusujeme "starostlivosť posluhujúcich anjelov".

20. februára Lk 5, 27-32

"Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" - hovorí Ježiš. Podľa teba, ku ktorej z týchto dvoch skupín patríš ty? K spravodlivým, alebo k hriešnikom? Veľký Pôst máme na to, aby sme zistili ako ďaleko sme od Boha a mohli prijať Ježišovo povolanie.

19. februára Mt 9, 14-15

Slovami o smútku Ježiš reaguje na otázku ohľadom pôstu. Pôst súvisí so smútkom. Tak ako radosť s Bohom. Ak sa teda potrebujeme postiť, tak preto, že sme sa vzdiali od Božej radosti. Tento náš "smútok" je však iný ako ten, ktorý v nás chce vyvolať náš nepriateľ. Poddajme sa mu, lebo je to smútok spásonosný - vedie nás na stretnutie s našim Spasiteľom a s jeho darom Ducha Utešiteľa.

18. februára Lk 9, 22-25

Ak chceš zmenu vo svojom živote, ak chceš, aby sa tvoje srdce neustále rozširovalo, tak potrebuješ byť pripravený na smrť. Na akú smrť? Na smrť svojho egoizmu, svojim chúťkam, svojho presvedčenia, že vieš všeko najlepšie... A táto smrť nie je jednorázovou záležitosťou. Každý deň nesie v sebe príležitosť na takúto smrť a na vstúpenie do kráľovstva nového života spolu s Kristom. 

17. februára Mt 6, 1-6. 16-18

Nie pred ľuďmi, ale pred Otcom, ktorý vidí v skrytosti, ži tento čas, ktorý sa dnes pred tebou otvára. Nech sa tvoje srdce obráti k opravdivému životu, ktorý nepochádza ani z jedla, ani z peňazí, ani z ničoho iného, čo ti dáva tento svet, ale iba zo vzťahu s tvojim nebeským Otcom.

16. februára Mk 8, 14-21

Aj ty stále len o chlebe? Nechápeš, že toto nie je pre Ježiša problém?! Máš otupené srdce a zmysly. Toto je opravdivý problém!

15. februára Mk 8, 11-13

Jedno "nie" môže byť niekedy viac, ako dlhá argumentácia. Ak si múdry a chceš duchovne rásť, tak z toho jedného "nie" dokážeš pochopiť to, čo je v ňom pre teba. Ale ak nechceš, môžeš sa len uraziť a uzatvoriť sa. Boh nám niekedy dáva len takého nie, a my z neho môže pre seba prijať to, čo potrebujeme.

14. februára Mk 1, 40-45

"Ak chceš, môžeš ma očistiť... Chcem, buď čistý!" Veríš, že ťa Ježiš môže očistiť z tvojej nečistoty? Z tvojej rakoviny, či z nejakej inej choroby? Z tvojej depresie? Z tvojho znechutenia? Veríš, že ťa Ježiš môže uzdraviť z tvojej náklonnosti súdiť iných? Z tvojej tendencie k hnevu? Z tvojej precitlivenosti na seba?... Áno? Popros ho o to hneď teraz!

13. februára Mk 8, 1-10

Dnešné evanjelium nám ukazuje Ježiša plného súcitu: Ľúto mi je zástupu... Súcit je základnou charakteristikou Boha. Súcit spôsobuje, že bolesť druhého človeka prijímaš za svoju. Boh je súcit, milosrdenstvo. A znakom súcitu, ktorý prechádza do skutku, je chlieb. 

12. februára Mk 7, 31-37

Sú momenty, keď nás preniká presvedčenie, že náš život nemá zmysel. Táto vec však prestáva platiť v tej chvíli, keď k nám prídu slová: mám ťa rád, takého aký si. Je nám ohlasované, že nás Pán Boh miluje vlastne takouto nezištnou láskou. Byť hluchonemý, ako o tom hovorí dnešné evajelium, znamá nevnímať túto pravdu. Problém je v našich zmysloch. Táto pravda k nám však neustále prichádza a hľadá nás.

11. februára Mk 7, 24-30

Keď sa dozvedáme zlé správy o našich známym, neraz prekvapivo zisťujeme ako veľmi nám na nich záleží. Dnešné evanjelium nám dáva príležitosť zamyslieť sa na kom nám veľmi zíleží? Máme totiž rôznu intenzitu vzťahov s rôznymi osobami, a je to normálne. Sú však takí, na ktorých nám záleží mimoriadne...

10. februára Mk 7, 14-23

Existuje v nás prirodzený sklon prenášať na veci, s ktorými máme do činenia, schopnosť nás očisťovať alebo znečisťovať. Vždy pre ten istý dôvod: páči sa nám mať nad vecami moc a manipulovať nimi. Ježiš nám však ukazuje, že je to sebaklam. Opravdivá čistota je vecou srdca. A teda nášho vťahu s Otcom: On je pripravený dať nám odpustenie a prijatie vždy, ako svojim deťom.

9. februára Mk 7, 1-13

Byť kresťanom znamená uctievať Boha vnútorným životom, nie len a nie predovšetkým na vonok. Nie ústa, ale srdce!