12. mája Jn 10, 1-10

Dobrý pastier vchádza bránou, teda priamo. Nikdy nie nasilu, ani krkolomne – napríklad preskakovaním ohrady. V duchovnom živote si musíme dávať pozor na takéto postoje, najmä keď si myslíme, že na to, aby sme pokročili, je potrebné veci siliť. To nie je Ježišov spôsob. Nemožno nútiť svedomie, ani nič iné. Hodiny vnútorného života sú jemné a tikajú v rytme vzťahu, ktorý sa rozvíja postupne.

11. mája Jn 10, 27-30

Ježiš nás pozná. Poznal nás už v okamihu nášho narodenia a sprevádzal nás vo všetkých dôležitých okamihoch nášho života. My však Ježiša nepoznáme. Práve na to je nám darovaný život – aby sme ho mohli postupne spoznávať: cez dar odpustenia, cez starostlivosť Cirkvi, cez Božie slovo, cez stretnutia s chudobnými, trpiacimi a chorými...

10. mája Jn 6, 60-69

Tento úryvok podčiarkuje problém neviery, ktorá je v nás voči daru. Nežijeme radosť z darovaných nám vecí, lebo sme stále sústredení na ich vlastnenie a sme podozrievaví. Neveríme teda ani tomuto absolútnemu daru, akým je eucharistický chlieb - Bohu, ktorý sa nám dáva, a stráca sa v nás, pre nás. Predchádzajúc naše zrady, pády a neveru...

7. mája Jn 6, 35-40

Všimni si dnes svoje myšlienky, slová, plány, schémy. Prečo si volíš práve tieto šaty? Tento postoj? Za mnohým sa skrýva jediný motív: získať pokrm. Ako zvieratá striehneme na korisť a často sa zdá, že je to jediný zmysel života. No Ježišov dar života môže prúdiť v nás a hasiť náš vnútorný hlad i smäd.

6. mája Jn 6, 30-35

Existuje spôsob ako nikdy neprísť o pokoj,  nikdy nestratiť opravdivú radosť a istotu, že mám neodcudziteľnú hodnotu? Odpovedá na to Ježiš v dnešnom evanjeliu a pozýva nás k jednote, ktorá je jedinečného druhu – porovnateľná s tou, ktorá vzniká medzi nami a nami stráveným pokrmom. Dáva nám život a sýti natoľko, že človek už nepotrebuje iné, nezháňa sa za znakmi, ktoré by mu potvrdili, že za niečo stojí, že žije, pretože má vo svojom vnútri dôstojnosť, milosrdenstvo a útechu v takej miere, že môže dávať iným.

5. mája Jn 6, 22-29

Dostáva sa k nám dnes výzva: usilujte sa o pokrm, ktorý nepominie. To jest o samotného Krista. Kvôli nemu sa namáhajte, cestujte, vzdelávajte aj odpočívajte, lebo len on zvíťazil nad smrťou. Kto žije pre Krista, nepodlieha skaze, pretože v ňom prebýva Duch Svätý, ktorý do každej životnej situácie prináša život a zbavuje ju jedu porušenosti.

4. mája Jn 21, 1-19

Schopnosť apoštolov s radosťou prijať prenasledovanie – a napokon položiť život za Ježišovo meno – sa rodí zo skúsenosti, ktorú Peter zažil na brehu Galilejského jazera. Zakúsil lásku, ktorá presahuje akúkoľvek logiku. Ježiš mu trikrát kladie tú istú otázku, a tým mu pomáha zostúpiť po troch schodoch vlastnej zrady až na dno svojej reality. Cez tieto otázky Peter chápe, že Ježiša v skutočnosti nemiloval tak, ako si myslel – a že ho v čase skúšky zradil. No zároveň vníma, že Ježiš ho nesúdi, neprišiel sa pomstiť. Jeho láska je oveľa väčšia než láska aj tých najbližších. Práve táto láska v ňom prebúdza túžbu nasledovať ju. Aj my potrebujeme zakúsiť, že jedine prijatá Božia láska je v nás silou, ktorá nás vedie k ovocnému rybolovu nášho života.

3. mája Jn 14, 6-14

Je to skutočne tak, ako hovorí Filip – stačí poznať Otca. Stačí mať istotu, že mám Otca, ktorý ma miluje a stará sa o mňa.
Mať Otca totiž znamená mať dobrý počiatok, z ktorého pochádzam, a zároveň dobrý cieľ, ku ktorému smerujem. Neexistuje nič uzdravujúcejšie než táto istota. A práve preto nám dnešné Ježišove slová prinášajú úžasnú zvesť: kto vidí ukrižovaného Krista, vidí Otca – vidí samotnú vtelenú Lásku. Aký dôležitý je teda život každého, kto spája svoj život s umieraním Ježiša Krista – každý okamih, aj ten najťažší!

2. mája Jn 6, 1-15

„Kde nakúpime chleba...?“ Nie náhodou Ježiš kladie túto otázku svojim učeníkom – všetci totiž hľadáme miesta, kde môžeme získať to, o čom si myslíme, že to potrebujeme. Filip zosobňuje naše vlastné myšlienkové schémy a závery. Päť chlebov a dve ryby sú však v Ježišových očiach ničím oveľa viac: sú symbolom slabosti a chudoby, ktoré sa v rukách Víťaza nad smrťou premieňajú na znak štedrej lásky. Nebojme sa teda odovzdať Kristovi takí, akí sme v tejto chvíli – v jeho rukách sa aj my môžeme stať znamením živej Božej lásky.

1. mája Jn 3, 31-36

Môže sa nám zdať, že žijeme. Alebo že sme toho v živote veľa stihli či pochopili. No všetko je to ničím, ak sme nezažili to najpodstatnejšie: láskyplný vzťah so Stvoriteľom nášho srdca. Kto „uvidel“ Ježiša – teda zosobnenie Božej lásky k človeku – spoznal skutočný život, ktorý mu nevezme ani smrť. Všetko ostatné je márnosť.

30. apríla Jn 3, 16-21

"Ľudia milovali tmu viac ako svetlo..." Ako je to s tebou, miluješ svetlo? Milujeme svetlo, keď vychádzame na svetlo, to jest keď odhaľujeme pravdu o zlobe svojich skutkov a prijímame životodarné odpustenie, získané nám Spasiteľom.

29. apríla Mt 11, 25-30

"Zjavil si ich maličkým..." Čo ťa dnes robí maličkým? Čo ti berie sebaistotu, čo ťa pokoruje, zaťažuje a vyčerpáva? Prijmi to ako príležitosť zrieknuť sa pýchy – lebo práve pokora otvára dvere Božej moci v nás. Pozdvihni zrak ku Kristovi na kríži, opri sa o Neho, lebo má moc vzkriesiť aj to, čo sa zdá mŕtve. Nezmení sa svet okolo teba, ale ty sa staneš schopný milovať aj tých, ktorí ťa neprijímajú. V každodennom kríži sme tajomne spojení s Kristom a jeho víťazstvom.

28. apríla Jn 3, 1-8

Áno, rovnako ako Nikodém, by sme si najradšej veci vypočuli a pochopili, avšak to o, čo ide vo viere v Krista sa nepodobá na prednášku. Skôr na pôrod... Čakajme a žiadajme oveľa viac než lepšie chápanie!