24. decembra Lk 1, 26-38

Je naozaj vynikajúcim darom uvoľniť sa a zložiť celú svoju dôveru do Božích rúk. Ísť v ústrety aj ťažkým veciam s istotou a pokojom, lebo veď On to má všetko pod svojim dohľadom. Toto je podstata Máriinho postoja, ktorým nám sieti na cestu.

23. decembra Lk 1, 57-66

"A vskutku Pánova ruka bola s ním." Kedysi boli ľudia silne presvedčení pravde, že Boh je po ich strane. Už len preto, že dostali dar života, či vychádzajúc z faktu, že sú kresťanmi. Bol to pre nich dôkaz, že sú požehnaní a žijú v Božej priazni. Nám už chýba toto vedomie a preto sa bojíme budúcnosti. Dnešné evanjelium nám prichádza na pomoc a pripomína nám, že náš život nie je náhoda.

22. decembra Lk 1, 46-56

"Velebí moja duša Pána..." Všetko to, čo spieva Panna Mária vo svojom chválospeve nad faktami svojho života v súvislosti so svojim Synom, dnes zaznieva v súvislosti s tebou. Lebo všetko, čo sa im stalo, sa nestalo len kvôli nim, ale aj pre teba, pre tvoju spásu. Mária sa počala nepoškvrnená, nie kvôli sebe, ale aby nám bola Matkou a skrze ňu, aby sme mali prístup k Božej spáse. 

21. decembra Lk 1, 39-45

Dnes sa ponáhľame stále. Smartfóny, ktoré nám mali šetriť čas, nám ho kradnú... Už nie čas venovať sa iným. Na tento druh náhlenia však existuje protijed, a ním je iný druh náhlenia. Ten nám dnes ukazuje Mária, ktorá sa vydáva poslúžiť svojej tehotnej príbuznej. V každom, kto počúva evanjelium, sa ono mení na silu, ktorá ho vedie slúžiť druhému človeku.

20. decembra Lk 1, 26-38

Mária neodpovedala: v poriadku, tentokrát vykonám Božiu vôľu, a potom sa uvidí... Odpovedala: Hľa, som služobnica Pána. Jej áno bolo úplné, na celý život, bezpodmienečné. Učme sa vnímať krásu jej odpovede a túžiť po takejto odpovedi aj pre seba, aby sme sa ako Ona mohli stať nástrojmi Božej spásy pre človeka.

18. decembra Mt 1, 18-24

Meno Ježiš znamená "Pán dáva spásu", či "Pán zachraňuje". Preto dnes čítame: "dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." Akú záchranu, aký druh spásy čakáš na tohtoročné Vianoce?

17. decembra Jn 1, 6-8. 19-28

Uprostred nášho cirkevného spoločenstva, uprostred našich záležitostí, stojí ten, ktorý nás pozná do poslednej bunky. Stojí uprostred nás. My môžeme poznať definície, pravdy a zásady, ale môžeme nepoznať toho, ktorý nás pozná. V živej viere však ide presne o toto poznanie. Nestačí patriť do Cirkvi, je potrebný takýto druh osvietenia, takýto nový druh života.

16. decembra Mt 17, 10-13

Zákonníci vedeli veľmi veľa o mesiášovi a predsa ho nespoznali. To znamená, že nás nezachránia vedomosti, ale len otvorenosť na Božie konanie tu a teraz. Iste, vedomosti sú užitočné a pomáhajú nám hovoriť o spásonosnej udalosti, na ktorú sa máme otvoriť, keď prichádza.

15. decembra Mt 11, 16-19

Ježišove otázky z dnešného evanjelia by bolo možné vztiahnúť na seba aj takto: čomuže prirovnám toto obdobie tvojho života?, čím by som vystihol to, kým si sa stal? Ako o tom povedať, o tých všetkých veciach v tebe? Určite môžeme Ježiša prosiť, aby nám vnukol také prirovnanie či obraz, aby sme sa v ňom mohli, ako v zrkadle, spoznať, na tejto etape nášho života.

14. decembra Mt 11, 11-15

Kresťanstvo je plné paradoxov. Jedným z nich je to, že Božia milosť a spása sú úplne zadarmo; Pán Boh nám dáva celého seba, celú svoju lásku, úplne nezištne. Z druhej strany máš byť človekom, ktorý sa rozhodne vrhne do týchto vecí a prijme ich. Ježiš hovorí o násilníkoch, ktorí sa predierajú do nebeského kráľovstva. Tak veľmi po ňom túžia. Milosť totiž neznamená pasívnosť.

13. decembra Mt 11, 28-30

Od koho sa chceš učiť ty? Únava a preťaženie, ktoré nás postihujú niekedy veľmi intenzívne, nám svedčia o úteche a občerstvení, ktoré nám nič v tomto svete nevie priniesť. Sme však stvorení pre ne a k nim smerujeme.

12. decembra Mt 18, 12-14

Otec nechce, aby zahynul ani jeden z jeho maličkých. Preto je pripravený stále odpúšťať a dávať znovu a znovu ďalšiu šancu. Poslal svojho Syna, aby nás hľadal a presvedčil, že byť v jeho stáde je to najlepšie, čo sa nám mohlo stať.

11. decembra Lk 5, 17-26

Odpustenie hriechov je dôležitejšie ako uzdravenie. A je tiež ťažšie. To preto, že ak máme nejaký problém, chceme sa ho zbaviť, a málo nás zaujíma, čo s tým má Pán Boh a aká je v tom jeho vôľa.