2. marec Lk 6, 36-38

Dnes je reč o odpúšťaní, o veľkodušnosti a žičlivosti. Chceš, aby ti Pán odpúšťal, aby bol k tebe veľkodušný a prajný? Až do akej miery? Tak sa prizri svojej miere, akú používaš voči svojim dlžníkom. Podobá sa tvoja miera na Božiu mieru? Dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú...

3. marec Mt 23, 1-12

K opravdivej veľkosti vedie cesta poníženosti a služby. Keď pocítiš túžbu poučovať, dosvedčovať svoju silu, ukázať svoju znalosť a autoritu, všade tam sa tejto túžby zriekni – pochovaj ju. A prijmi namiesto nej oblažujúce svetlo pravdy o tom, kto si v skutočnosti, a kto je tvoj Spasiteľ.

1. marec Mt 17, 1-9

Zmyslom tohto pôstneho obdobia je naša vnútorná premena. Teda premena nášho spôsobu vnímania a zmýšľania. Preto sme pozvaní nechať sa vyviesť „na vysoký vrch do samoty“, kde máme spoznať Ježiša nanovo. Ako to môžeš konkrétne zažiť tento rok?

28. február Mt 5, 43-48

Nie minimum, ale naopak – maximum vidí v nás náš Boh. Sme schopní väčšieho dobra než len toho, ktoré nám je prirodzené. Môžeme dokonca milovať aj svojich nepriateľov a mať v sebe dobroprajnosť voči tým, čo nás prenasledujú! Pre to sme stvorení a Ježiš nám pripomína túto dokonalosť, ktorú do nás darom vkladá náš Nebeský Otec.

27. február Mt 5, 20-26

„Až potom príď a obetuj svoj dar.“ Zmierenie má prednosť dokonca aj pred obetou a akoukoľvek inou službou Bohu. Ono je tou „najväčšou spravodlivosťou“, najsprávnejšou cestou. Dnes sa nám toto znovu pripomína, aby sme v tom mali jasno a nešli ľahšou cestou. Áno, niekedy sa v tom cítime bezmocní. Avšak vždy, ak nič iné, môžeme aspoň nechať otvorené dvere...

26. február Mt 7, 7-12

Dať iným úctu, uznanie, pozornosť, vypočutie, pochopenie, odpustenie, docenenie – to všetko znamená milovať. Túžiš po niečom takom? Robíš to voči iným v takejto plnosti? A robia to iní voči tebe? Pravdepodobne si odpovedal raz „áno“ a dvakrát „nie“. Preto Ježiš začína pozvaním: „Proste a dostanete!“ Takúto opravdivo Božskú lásku musíme najprv zakúsiť, aby sme ju potom vedeli dávať.

25. február Lk 11, 29-32

Je možné prichádzať za Ježišom a pritom túžiť len po naplnení svojich predstáv – jasne nám to ukazuje dnešné evanjelium. Ježiš však odmieta spĺňať naše predstavy a dáva jediné znamenie – Seba samého, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého. Spása totiž neprichádza cez znamenia či poznanie, ale cez prijatie Kristovej lásky. Prečo teda prichádzaš za Kristom? Pre zázraky, znamenia, múdrosť? Alebo pre Jeho lásku, lebo už vieš, že bez nej tvoj život nemá zmysel?

24. február Mt 6, 7-15

Dnešné evanjelium nám dáva príležitosť prizrieť sa kvalite našej modlitby, či je vskutku kresťanskou modlitbou, alebo či sa skôr podobá na pohanskú modlitbu – existuje totiž aj pohanská modlitba. A ponúka nám urobiť to v zrkadle modlitby Otčenáš. Podstatné je pritom objaviť dôvod, pre aký si myslíme, že budeme vypočutí.

23. február Mt 25, 31-46

Je veľmi cenná každá tvoja choroba, bolesť zubov, finančná neistota, tvoj hlad a tvoj smäd, starnutie, nenaplnené túžby, všetko, čo ťa obmedzuje, že si nemôžeš robiť, čo chceš... Je veľmi cenný každý tvoj kríž. Pretože každý, kto hľadí na teba, tak môže vidieť ukrižovaného Krista. A každý, kto k tebe pristúpi láskavo, prijímajúc ťa a pomáhajúc ti aj tým najmenším gestom, vykoná to Kristovi. Tajomným, no veľmi konkrétnym spôsobom Mu tak otvorí svoje srdce. A preto, aj keď nemáš slová alebo prostriedky, ako pomôcť niekomu, kto má všetkého dostatok, je tu ešte stále tvoje utrpenie.

22. február Mt 4, 1-11

Pokúšaný Ježiš ukazuje, že pokušenie samo osebe nie je hriechom, ale miestom rozhodnutia. Byť pokúšaný je nevyhnutnosť, lebo tam – uprostred pokušení – prejavujeme svoju slobodu a učíme sa rozhodovať pre Boha. Diabol útočí zvodne, cez polopravdy a skratky. Vedieť o tom a odzbrojiť diablovo klamstvo v jeho pokušeniach a vnuknutiach, to je umenie, v ktorom nám ako kresťanom treba stále rásť. Božie slovo je pritom našou obranou – pripomína nám, kým sme, a posilňuje nás vytrvať, aj keď je cesta náročná. Vtedy púšť prestáva byť obávaným miestom prázdna a stáva sa školou slobody.

21. február Lk 5, 27-32

„Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ – hovorí Ježiš. Podľa teba, ku ktorej z týchto dvoch skupín patríš, k spravodlivým alebo k hriešnikom? Veľký Pôst máme na to, aby sme zistili, ako ďaleko sme od Boha, a mohli prijať Ježišov dar odpustenia a poslania.

20. február Mt 9, 14-15

Kresťanský pôst je z lásky. Aj Ježišove slová z dnešného evanjelia ukazujú túto súvislosť. Pôst je bolestným výkrikom pre neprítomnosť milovaného Ženícha našej duše. A je jedno, prečo sa nám zdá vzdialený, či pre naše hriechy, či preto, že sa ukrýva, aby posilnil našu túžbu. Pôst nám pomáha otvoriť a upriamiť naše srdce.

19. február Lk 9, 22-25

Získať hoci aj celý svet a stratiť seba – to sú slová, ktoré vystihujú naše bežné smerovanie, od ktorého sa potrebujeme obrátiť. Na pomoc nám prichádza sám Pán s naším krížom a volá nás, aby sme Ho nasledovali vo svojej každodennosti… Porozmýšľaj dnes nad tým, čo pre teba znamená stratiť svoj život pre Krista. A na konci dňa sa prizri, kde to bolo konkrétne možné.