24. mája Jn 15, 18-21

 "Sluha nie je väčší ako jeho pán". A tak, stať sa ako náš Pán Ježiš Kristus, služobníkom všetkých, celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou, je to najväčšie, čo môžeme dosiahnúť vo svojom živote...

23. mája Jn 15, 12-17

„Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ Tieto slová treba počúvať srdcom a uchovať si ich ako Ježišov manifest – pripomienku jeho lásky k nám a jeho zámerov s nami. Kiež by nad nami tieto slová žiarili a pomáhali nám žiť v jasnej totožnosti Božích detí všetko, čo nás v živote stretne.

22. mája Jn 15, 9-11

Po dnešných Ježišových slovách z evanjelia obnov v sebe túžbu a pros Pána o milosť plniť každé z jeho prikázaní. Nie sú zaťažujúcim bremenom, ale konkrétnym prejavom jeho lásky v rôznych okolnostiach a vzťahoch života. Kto je v spojení s Kristom, žije z jeho lásky A radosť z toho, že sme milovaní, zasiahne aj všetkých okolo nás.

21. mája Jn 15, 1-8

Veľa ovocia... viac, čiže hlbšie, čiže širšie, múdrejšie a jasnejšie, a teda intímnejšie. Toto je v samotnom strede kresťanstva. Pretože  Pán je plný štedrosti. Záleží mu na tom, aby sme ho takto poznali. Nehľadá lojálnych otrokov, ale dôverných priateľov.

20. mája Jn 14, 27-31a

Ak máme Božiu lásku, čokoľvek nás postretne, bude pre nás prameňom pokoja  - aj uprostred búrky či boja. Kristus totiž premieňa všetky naše zranenia na oslávené rany, cez ktoré preniká nebeské svetlo.

19. mája Jn 14, 21-26

Prikázania v našom kresťanskom živote sú ako zákony, podľa ktorých funguje stroj. Nie sú to pravidlá v moralistickom zmysle – teda niečo, čo si ktosi vymyslel a čo musíme za každú cenu dodržiavať. Skôr ide o prirodzený zákon fungovania: kto ich zachováva, ten miluje. Aby sa však takýto „stroj“ pohol a pracoval plynulo, je potrebná aj primeraná hladina oleja – teda prítomnosť Ducha Svätého, ktorý zabezpečuje, že všetko, čo nám Pán Boh dal na to, aby sme milovali, funguje bez zadrhávania.

18. mája Jn 13, 31-33a. 34-35

"...ako som ja miloval vás." Východiskovým bodom pre lásku medzi nami je Kristova láska. Čiže najprv je tu fakt, že nás miloval Kristus. A preto máme milovať aj my. Prečo má naša láska tak často krátke nohy? Je nestála, priemerná, vlažná... Presne preto, že vychádzame zo svojej lásky, pretože v láske pozeráme na našu vôľu, na našu snahu a úsilie. Ale láska je odpoveďou. Milujeme, pretože sme boli milovaní. 

17. mája Jn 14, 7-14

"Kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie..." Ježiš konal znaky, ako napríklad zmŕtvychvstanie. No význam tohto znaku je láska, ktorá nám umožňuje prejsť zo smrti do života. A to je vec porovnateľná so zmŕtvychvstaním! "...Lebo ja idem k Otcovi", a vďaka Duchu Svätému, ktorého vám pošlem budete môcť milovať sa navzájom, ako ja milujem vás.

16. mája Jn 14, 1-6

Čo ťa dnes vyrušuje, čo ťa pripravuje o pokoj? Ktorá z úskosti klope na tvoje srdce a znepokojuje ťa? Ježiš ti preto dnes hovorí „Nech sa ti srdce nevzrušuje!" - Ja som s tebou a pred tebou som prešiel tým všetkým, aby si sa mohol v tomto čase o mňa oprieť, zostaň so mnou a drž sa ma.

15. mája Jn 13, 16-20

Ježišovo dobrovoľné a plne vedomé prijatie dôsledkov zrady je zjavením jeho moci. Stať sa obeťou zla je novou tvárou Božej moci. V prvej vete dnešného evanjelia tiež zaznieva, že toto má byť aj nový druh postoja, ktorý chrakterizuje spasených, a v poslednej, že je to cesta k tomu, ako môže človek prijať Boha.

14. mája Jn 15, 9-17

Si oveľa viac než len tvoje hriechy – si Božím dieťaťom! To znamená, že pochádzaš od Boha. Je to On, ktorý ťa chcel a rozhodol o tvojej existencii. Ty nie si tvoje hriechy, tvoje slabosti, tvoje chyba ani ťažkosti. Áno si hriešny, ale do tejto krehkej nádoby Boh vložil nezmazateľný znak svojej priazne. Si jeho vyvoleným dieťaťom, ktoré predurčil pre večnú slávu. Ježišova sebaobeta má presne v tejto skutočnosti svoj dôvod.

13. mája Jn 10, 22-30

V situáciách, ktoré nás nemilo prekvapia, sa podobáme na Židov z dnešného evanjelia — ničomu nerozumieme, pretože by sme chceli, aby Pán konal podľa našich vopred pripravených schém. Úzkosť, ktorú pritom prežívame, je dôkazom toho, aká detinská je naša viera. Tá ešte potrebuje dlho dozrievať cez skúsenosti s láskou nášho Pána. Musí sa naučiť, že udalosti nášho života sú chvíľami, keď nás Pán prichádza vziať do náručia a privinúť si nás ešte o niečo bližšie. Aby sme mohli ešte viac zakúsiť, že mu môžeme dôverovať — že nás naozaj nik nemôže vytrhnúť z jeho priazne, z jeho prozreteľnej starostlivosti, z jeho otcovskej nehy a trpezlivého odpúšťania.

12. mája Jn 10, 1-10

Dobrý pastier vchádza bránou, teda priamo. Nikdy nie nasilu, ani krkolomne – napríklad preskakovaním ohrady. V duchovnom živote si musíme dávať pozor na takéto postoje, najmä keď si myslíme, že na to, aby sme pokročili, je potrebné veci siliť. To nie je Ježišov spôsob. Nemožno nútiť svedomie, ani nič iné. Hodiny vnútorného života sú jemné a tikajú v rytme vzťahu, ktorý sa rozvíja postupne.