Kľúč k víťazstvám
16. mája Jn 14, 1-6
- Podrobnosti
- Prečítané: 106x
Čo ťa dnes vyrušuje, čo ťa pripravuje o pokoj? Ktorá z úskosti klope na tvoje srdce a znepokojuje ťa? Ježiš ti preto dnes hovorí „Nech sa ti srdce nevzrušuje!" - Ja som s tebou a pred tebou som prešiel tým všetkým, aby si sa mohol v tomto čase o mňa oprieť, zostaň so mnou a drž sa ma.
15. mája Jn 13, 16-20
- Podrobnosti
- Prečítané: 120x
Ježišovo dobrovoľné a plne vedomé prijatie dôsledkov zrady je zjavením jeho moci. Stať sa obeťou zla je novou tvárou Božej moci. V prvej vete dnešného evanjelia tiež zaznieva, že toto má byť aj nový druh postoja, ktorý chrakterizuje spasených, a v poslednej, že je to cesta k tomu, ako môže človek prijať Boha.
14. mája Jn 15, 9-17
- Podrobnosti
- Prečítané: 132x
Si oveľa viac než len tvoje hriechy – si Božím dieťaťom! To znamená, že pochádzaš od Boha. Je to On, ktorý ťa chcel a rozhodol o tvojej existencii. Ty nie si tvoje hriechy, tvoje slabosti, tvoje chyba ani ťažkosti. Áno si hriešny, ale do tejto krehkej nádoby Boh vložil nezmazateľný znak svojej priazne. Si jeho vyvoleným dieťaťom, ktoré predurčil pre večnú slávu. Ježišova sebaobeta má presne v tejto skutočnosti svoj dôvod.
13. mája Jn 10, 22-30
- Podrobnosti
- Prečítané: 140x
V situáciách, ktoré nás nemilo prekvapia, sa podobáme na Židov z dnešného evanjelia — ničomu nerozumieme, pretože by sme chceli, aby Pán konal podľa našich vopred pripravených schém. Úzkosť, ktorú pritom prežívame, je dôkazom toho, aká detinská je naša viera. Tá ešte potrebuje dlho dozrievať cez skúsenosti s láskou nášho Pána. Musí sa naučiť, že udalosti nášho života sú chvíľami, keď nás Pán prichádza vziať do náručia a privinúť si nás ešte o niečo bližšie. Aby sme mohli ešte viac zakúsiť, že mu môžeme dôverovať — že nás naozaj nik nemôže vytrhnúť z jeho priazne, z jeho prozreteľnej starostlivosti, z jeho otcovskej nehy a trpezlivého odpúšťania.
12. mája Jn 10, 1-10
- Podrobnosti
- Prečítané: 146x
Dobrý pastier vchádza bránou, teda priamo. Nikdy nie nasilu, ani krkolomne – napríklad preskakovaním ohrady. V duchovnom živote si musíme dávať pozor na takéto postoje, najmä keď si myslíme, že na to, aby sme pokročili, je potrebné veci siliť. To nie je Ježišov spôsob. Nemožno nútiť svedomie, ani nič iné. Hodiny vnútorného života sú jemné a tikajú v rytme vzťahu, ktorý sa rozvíja postupne.
11. mája Jn 10, 27-30
- Podrobnosti
- Prečítané: 141x
Ježiš nás pozná. Poznal nás už v okamihu nášho narodenia a sprevádzal nás vo všetkých dôležitých okamihoch nášho života. My však Ježiša nepoznáme. Práve na to je nám darovaný život – aby sme ho mohli postupne spoznávať: cez dar odpustenia, cez starostlivosť Cirkvi, cez Božie slovo, cez stretnutia s chudobnými, trpiacimi a chorými...
10. mája Jn 6, 60-69
- Podrobnosti
- Prečítané: 123x
Tento úryvok podčiarkuje problém neviery, ktorá je v nás voči daru. Nežijeme radosť z darovaných nám vecí, lebo sme stále sústredení na ich vlastnenie a sme podozrievaví. Neveríme teda ani tomuto absolútnemu daru, akým je eucharistický chlieb - Bohu, ktorý sa nám dáva, a stráca sa v nás, pre nás. Predchádzajúc naše zrady, pády a neveru...
7. mája Jn 6, 35-40
- Podrobnosti
- Prečítané: 135x
Všimni si dnes svoje myšlienky, slová, plány, schémy. Prečo si volíš práve tieto šaty? Tento postoj? Za mnohým sa skrýva jediný motív: získať pokrm. Ako zvieratá striehneme na korisť a často sa zdá, že je to jediný zmysel života. No Ježišov dar života môže prúdiť v nás a hasiť náš vnútorný hlad i smäd.
6. mája Jn 6, 30-35
- Podrobnosti
- Prečítané: 125x
Existuje spôsob ako nikdy neprísť o pokoj, nikdy nestratiť opravdivú radosť a istotu, že mám neodcudziteľnú hodnotu? Odpovedá na to Ježiš v dnešnom evanjeliu a pozýva nás k jednote, ktorá je jedinečného druhu – porovnateľná s tou, ktorá vzniká medzi nami a nami stráveným pokrmom. Dáva nám život a sýti natoľko, že človek už nepotrebuje iné, nezháňa sa za znakmi, ktoré by mu potvrdili, že za niečo stojí, že žije, pretože má vo svojom vnútri dôstojnosť, milosrdenstvo a útechu v takej miere, že môže dávať iným.
5. mája Jn 6, 22-29
- Podrobnosti
- Prečítané: 119x
Dostáva sa k nám dnes výzva: usilujte sa o pokrm, ktorý nepominie. To jest o samotného Krista. Kvôli nemu sa namáhajte, cestujte, vzdelávajte aj odpočívajte, lebo len on zvíťazil nad smrťou. Kto žije pre Krista, nepodlieha skaze, pretože v ňom prebýva Duch Svätý, ktorý do každej životnej situácie prináša život a zbavuje ju jedu porušenosti.
4. mája Jn 21, 1-19
- Podrobnosti
- Prečítané: 128x
Schopnosť apoštolov s radosťou prijať prenasledovanie – a napokon položiť život za Ježišovo meno – sa rodí zo skúsenosti, ktorú Peter zažil na brehu Galilejského jazera. Zakúsil lásku, ktorá presahuje akúkoľvek logiku. Ježiš mu trikrát kladie tú istú otázku, a tým mu pomáha zostúpiť po troch schodoch vlastnej zrady až na dno svojej reality. Cez tieto otázky Peter chápe, že Ježiša v skutočnosti nemiloval tak, ako si myslel – a že ho v čase skúšky zradil. No zároveň vníma, že Ježiš ho nesúdi, neprišiel sa pomstiť. Jeho láska je oveľa väčšia než láska aj tých najbližších. Práve táto láska v ňom prebúdza túžbu nasledovať ju. Aj my potrebujeme zakúsiť, že jedine prijatá Božia láska je v nás silou, ktorá nás vedie k ovocnému rybolovu nášho života.
3. mája Jn 14, 6-14
- Podrobnosti
- Prečítané: 111x
Je to skutočne tak, ako hovorí Filip – stačí poznať Otca. Stačí mať istotu, že mám Otca, ktorý ma miluje a stará sa o mňa.
Mať Otca totiž znamená mať dobrý počiatok, z ktorého pochádzam, a zároveň dobrý cieľ, ku ktorému smerujem. Neexistuje nič uzdravujúcejšie než táto istota. A práve preto nám dnešné Ježišove slová prinášajú úžasnú zvesť: kto vidí ukrižovaného Krista, vidí Otca – vidí samotnú vtelenú Lásku. Aký dôležitý je teda život každého, kto spája svoj život s umieraním Ježiša Krista – každý okamih, aj ten najťažší!
2. mája Jn 6, 1-15
- Podrobnosti
- Prečítané: 139x
„Kde nakúpime chleba...?“ Nie náhodou Ježiš kladie túto otázku svojim učeníkom – všetci totiž hľadáme miesta, kde môžeme získať to, o čom si myslíme, že to potrebujeme. Filip zosobňuje naše vlastné myšlienkové schémy a závery. Päť chlebov a dve ryby sú však v Ježišových očiach ničím oveľa viac: sú symbolom slabosti a chudoby, ktoré sa v rukách Víťaza nad smrťou premieňajú na znak štedrej lásky. Nebojme sa teda odovzdať Kristovi takí, akí sme v tejto chvíli – v jeho rukách sa aj my môžeme stať znamením živej Božej lásky.
