Levoča: Požehnaný Fatimský deň
- Podrobnosti
- Uverejnené: 15. máj 2024
- Prečítané: 908x
Vyše 350 ctiteľov Panny Márie sa v predvečer výročia Fatimských zjavení zúčastnilo slávnostnej procesie z Levoče na Mariánsku horu.
Počas procesie sme sa rozjímavým spôsobom modlili posvätný ruženec, pričom uvažovali o radostných, bolestných a slávnostných tajomstvách opierajúc sa o myšlienky sv. Maximiliána. Pred svätou omšou sme sa stihli pomodliť aj Loretánske litánie.
Hlavným celebrantom a kazateľom svätej omše bol otec biskup Ján Kuboš. Vo svojej homílii poukázal na dôležitosť prijatia Božieho slova tak ako ho prijala Panna Mária. Ono sa môže javiť ako krátke, no jeho prijatím dostávame nesmierny dar. Podobne to vyjadril sv. Ján, keď v prológu evanjelia napísal, že na počiatku bolo Slovo – Slovo, z ktorého všetko povstalo.
Po svätej omši Dariusz Żuk-Olszewski, pracovník poľského veľvyslanectva, nám priblížil svoju novú knihu o sv. Maximiliánovi. Mapuje nielen život svätca a jeho mediálne pôsobenie, ale aj sociálnu činnosť. Už pred vojnou založil fond na podporu chudobných – najmä viacpočetných rodín. Počas vojny v Nepokalanove prichýlili okolo 1500 Židov a neskôr aj rôznych vojnových utečencov. Pán Dariusz nám zároveň priblížil výstavu bývalého väzňa koncentračného tábora Osvienčim. Nachádza sa v minoritskom kláštore v dedinke Harmenže, ktorá bola súčasťou tohto tábora. Výstava je z veľkej časti venovaná sv. Maximiliánovi. Čo sa týka Rytierstva Nepoškvrnenej, dozvedeli sme sa, že členkou Rytieratva bola aj sv. Matka Tereza, či bl. rodina Ulmovcov.
Po tejto prednáške 31 nových rytierov a rytierok Nepoškvrnenej prijalo z rúk brata Martina Márie Kollára OFMConv., zodpovedného za Rytierstvo Nepoškvrnenej na Slovensku, Zázračnú medailu. Následne sme si obnovili zasvätenie sa Nepoškvrnenej.
Program pokračoval premiérou dokumentárneho filmu Maximilián Mária Kolbe. Film vytvoril Slovenský dohovor za rodinu v rámci série Bojovníci Panny Márie pre dnešné časy. Dozvedeli sme sa z neho okrem iného, že 9 rokov po smrti sv. Maximiliána jeho spolubrat Mieczysław Mária Mirochna uskutočnil Maximiliánovu túžbu a v Japonsku založil ženskú rehoľu Františkánky Rytierstva Nepoškvrnenej vďaka čomu vznikol v Konagai (diecéza Nagasaki) a neskôr aj v Poľsku v Strachocine (diecéza Premyśl) ženský Nepokalanov (kláštor Nepoškvrnenej).
Po tomto filme o. biskup Ján Kuboš začal 24-hodinovú modlitbu posvätného ruženca. Po ňom, približne od 21:00 do 22:00 sme sa modlili ruženec my – bratia minoriti.
13. mája o 17:00 slávil na Mariánskej hore svätú omšu o. biskup František Trstenský. V kázni pripomenul, že Panna Mária prosí o modlitby za obrátenie. Tieto modlitby majú byť aj zástupnými modlitbami. Keď sa každý deň modlíme časť ruženca, máme pridať ďalšiu časť za hriešnikov. O. biskup uviedol aj príklad kňaza, ktorý po tom, čo jeho priateľ odišiel z kňazstva, začal sa modliť breviár za seba a aj za toho priateľa, teda každý deň sa dvakrát modlí liturgiu hodín. Podobne môžeme obetovať aj pôst – nielen v piatok, ale napríklad dodatočný pôst v stredu.
24-hodinový ruženec bol ukončený záverečným požehnaním p. dekana Petra Majchera.
Účastníci Fatimského dňa mali možnosť kúpou kníh o Panne Márii, o sv. Maximiliánovi a dobrovoľnými darmi prispieť na chod medzinárodného centra Rytierstva Nepoškvrnenej. Vyzbieralo sa 515€. Všetkým darcom vyjadrujeme úprimné Pán Boh zaplať.
Text: br. Martin Mária; fofo: br. Ondrej, archív Slovenský dohovor za rodinu