Povolanie
Sv. František z Assisi skúšal rôznymi spôsobmi nájsť odpoveď na otázku o zmysle svojho života. Vrhal sa do rôznych situácií s nádejou, že nájde plnosť po ktorej túžil. Najprv sa snažil naplniť očakávania svojho otca. Veril, že bude šťastný, ak splní jeho sny a podarí sa mu zveľadiť rodinný majetok a postúpiť do vyššej spoločenskej vrstvy. Neskôr to boli jeho priatelia, čo v ňom živili ilúziu o jeho dôležitosti a výnimočnosti. Vo svojom vnútri František tajne sníval o veľkých veciach, o láska, sláve, slobode a samostatnosti, o rytierskej kariére a obdive celého sveta. No aj keď sa vrhal za týmito ideálmi, stále cítil v sebe zväčšujúce sa prázdno a silnejúcu túžbu po naplnení.
V istom momente začul vo svojom vnútri otázku: „Komu chceš slúžiť František – sluhovi alebo Pánovi?“ Vtedy pochopil, že plnosť sa nedosahuje v službe predstavám ľudí okolo seba, ani nasledovaním svojich snov o veľkosti. František sa rozhodol slúžiť Pánovi.
Najvyšší, slávny Bože,osvieť temnoty môjho srdca
a daj mi pravú vieru,pevnú nádej a dokonalú lásku,
múdrosť a poznanie, Pane,
aby som plnil tvoj svätý a pravdivý príkaz. Amen.
Ak niektorí budú chcieť prijať takýto život a prídu k naším bratom, nech ich pošlú k svojim provinciálnym ministrom, lebo len im a nikomu inému nie je dovolené prijímať bratov. Ministri nech ich starostlivo vyskúšajú z katolíckej viery a cirkevných sviatostí. A ak toto všetko veria a chcú verne vyznávať a až do konca pevne zachovávať a nemajú manželiek, (…) nech im povedia slová svätého evanjelia, aby šli a predali všetko čo majú a usilovali sa rozdať chudobným (por. Mt 19,21). Ak by to nemohli urobiť, stačí im dobrá vôľa. (Regula)
Ak cítiš, že ťa Pán volá k rehoľnému životu v našom spoločenstve, vytvalo sa modli a pros Pána Ježiša o duchovnú silu a milosť dobrého rozhodnutia. Pri rozoznávaní svojho povolania sa neboj poprosiť o pomoc kňaza, alebo katechétu, ktorému dôveruješ.
Je potom vhodné nadviazať kontakt s rehoľníkom, ktorý ťa bude na tejto ceste sprevádzať a ešte pred tvojím definitívnym rozhodnutím ti ponúkne krátky pobyt v niektorom z našich kláštorov, aby si si vytvoril reálnejší obraz o našom spôsobe života a apoštoláte.
Pre prijatie do rehoľného spoločenstva je dôležité, aby si bol mužom, pokrsteným a neženatým katolíkom, ktorý prijal všetky iniciačné sviatosti. Musíš byť plnoletý. Je dôležité, aby si miloval Cirkev, aby si skutočne akceptoval celé cirkevné magistérium a pred prijatím do rádu mal už usporiadané i svetské záležitosti a vlastný životný štýl. Po telesnej i duševnej stránke sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prijatie nášho spôsobu života. Ak okrem rehoľného povolania cítiš i povolanie do kňazského stavu, musíš rátať s tým, že budeš absolvovať primerané vysokoškolské štúdium, preto je dobré pred vstupom do rehole absolvovať maturitné skúšky.
Tvoje rozhodnutie musí byť samozrejme slobodné a dobrovoľné.
Ak si s Božou pomocou dospel k rozhodnutiu stať sa jednym z nás, k tvojej vlastnoručne napísanej žiadosti o prijatie do rehole pripoj štrukturovaný životopis. Ďalej je potrebné priložiť tvoj krstný list i odporúčanie vlastného farára, alebo kňaza či katechétu, ktorý ťa dobre pozná.
O ďalšie užitočné informácie môžeš požiadať na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo na našom facebooku.
Rehoľná formácia
Rehoľná formácia je obdobie, počas ktorého sa pripravujeme na definitívne zloženie slávnostných sľubov. Počas týchto rokov sa snažíme duchovne podrásť a vybudovať si silný vzťah s Ježišom. Lepšie spoznávame sami seba a svoje povolanie. Učíme sa kráčať cestou rehoľných cností čistoty, chudoby a poslušnosti, skúmame svoje vnútro i svoje motivácie, lepšie spoznávame minoritské rehoľné spoločenstvo, jeho charizmu, zvyky, históriu, regulu a konštitúcie.
Postulát
Postulát je prvou etapou rehoľnej formácie. Je to čas prvotného, no intenzívneho spoznávania sa rehoľného spoločenstva a kandidáta na rehoľný život. Postulanti ešte nenosia rehoľný habit a nie sú právne viazaní zachovávať rehoľné sľuby. Žijú však v niektorom kláštore zvyčajne jeden rok pod vedením skúsenejšieho brata - majstra/magistra. Učia sa tam žiť rehoľným spôsobom života, zvykajú si na rehoľné modlitby, pravidelné čítanie Sv. písma a prijímanie sviatostí, zúčastňujú sa niektorých prednášok o duchovnom živote a rehoľnej spiritualite.
Noviciát
Noviciát je skúšobný rok, počas ktorého kandidát už verejne prejaví vôľu stať sa členom rádu a následne prijíma rehoľný habit. Spôsob života v noviciáte sa už nijako neodlišuje od života skutočných rehoľníkov, hoci je len prípravou na zloženie rehoľných sľubov.
Noviciát prebieha na miestach vzdialených od hluku miest. Je to čas ticha, intenzívnej modlitby a práce, počas ktorého bratia nevykonávajú žiadne pastoračné aktivity a nechodia do žiadnych škôl. Počas skúšobného roku sa kandidát oddelí od svojej pokrvnej rodiny, aby vytvoril silné puto so svojou novou duchovnou rodinou. Telefón, internet a televízia sa používajú len veľmi obmedzene, pretože v tom čase je potrebné naučiť sa komunikovať s Pánom, modliť sa a načúvať hlasu svojho srdca. Novic sa v tomto relatívne silnom odlúčení od sveta učí načúvať hlasu svojich predstavených a svojej komunity. Všetci mladí bratia sa v noviciáte učia naspamäť Regulu sv. Františka, spoznávajú konštitúcie, františkánsku spiritualitu, tradície a dejiny rádu. Slovenskí minoriti odchádzajú na skúšobný rok do kláštora v Kalwarji Pacławskiej v Poľsku.
Juniorát
Po zložení prvých rehoľných sľubov sa noví rehoľníci stávajú rehoľnými juniormi. Najmenej po tri roky od skončenia noviciátu obnovujú svoje rehoľné sľuby vždy na obdobie jedného roka.
Kandidáti na kňazské povolanie musia v tomto období absolvovať štúdia filozofie a teológie. Pod vedením skúsenejšieho brata - formátora, žijú v niektorom rehoľnom dome a okrem intelektuálnej formácie na univerzite sú formovaní aj na duchovnej, ľudskej a pastoračnej úrovni. Sú už intenzívnejšie včlenení do života miestnej rehoľnej komunity a do jej apoštolských aktivít. Bratia, ktorí necítia kňazské povolanie, sa formujú v junioráte spoločne s tými, ktorí budú kňazmi. Zväčša však neabsolvujú štúdia filozofie a teológie (i keď to nie je vylúčené). Počas juniorátu sa pripravujú na rôzne úlohy, ktoré budú vykonávať v rehoľných komunitách. Pri rozhodnutí, akú úlohu budú vykonávať, sa samozrejme prihliada na ich osobné nadanie a schopnosti. Slovenskí minoriti absolvujú juniorát v Bratislave, niekedy niektorú jeho časť absolvujú v Ríme, alebo na inom vhodnom mieste.
Obdobie juniorátu sa končí zložením slávnostných rehoľných sľubov, po ktorých je rehoľník už navždy zviazaný s naším spoločenstvom. Po zložení slávnostných sľubov môžu kandidáti na kňazstvo prijať diakonskú a kňazskú vysviacku.
