Dejiny rehole vo svete

Dvakrát do roka sa stretávali na kapitulách, aby sa poradili a organizovali rýchlo sa zväčšujúce spoločenstvo. Na prvej generálnej kapitule v roku 1217 sa Rehoľa rozdelila na 12 provincií. V roku 1220 sa František vrátil z Egypta, aby zamedzil šíriacim sa zmenám v ráde. Aby sa to neopakovalo poprosil kardinála Hugolina o patronát nad rehoľou, postaral sa o ustanovenie noviciátu, o generálneho ministra v osobe br. Eliáša a redakciu Reguly (Non bullata-1221), ktorú však neskôr prepracoval.

V 1223 r. pápež Honórius III. potvrdil bullou Regulu sv. Františka - štvrtú a poslednú regulu na svete. Po smrti Františka v roku 1226 rád tvorilo už okolo 10 000 rehoľníkov. Za generála rehole br. Eliáša boli otvorené štúdia teológie vo všetkých provinciách, začalo sa budovanie kostolov a domov. Jeho scentralizovné, autoritatívne riadenie a vizitácie však spôsobili, že bratia sa odvolali na pápeža Gregora IX. a na zvolanej generálnej kapitule v Ríme bol br. Eliáš odvolaný z úradu generála.

Rehoľa začala svoj ráz meniť na klerikálny, čo malo svoj pôvod hlavne v potrebe kňazskej služby. V roku 1257 bol na generála vybraný sv. Bonaventúra, ktorý sa veľmi pričinil ku koncovej organizácii rehole (v roku 1260 Narbonské konštitúcie ako doplnenie predchádzajúcich z roku 1239), uprednostňoval život vo veľkých kláštoroch, staral sa o formáciu bratov.

Počas Koncilu v Lyone povstali nepravdivé správy, že chcú zrušiť chudobu v Reholi.Odozvou bol vznik Špirituálov, ktorý sa snažili o uprávnenie Testamentu sv. Františka a nezmeniteľnosť Reguly. Hoci ich pápež Bonifác VIII. (1295) zrušil, neprestali existovať na okraji rehole.

Spoločenstvo minoritov okolo roku 1335 malo už takmer 35 000 rehoľníkov. Mimo toho že rehoľa sa vyznačovala životnosťou na každom úseku apoštolátu (obsluha veľkých kostolov, kazateľstvo, misie, úrady v Cirkevnej hierarchii) podľahla rozkladu. Vplývali na to rozličné udalosti, medzi inými zmiernenie chudoby pápežom Jánom XXII., následky moru v celej Európe (1342-62), storočná vojna vo Francúzku, pápežská schizma.

V takejto atmosfére nechýbali tiež pokusy o reformu. Najviac charakteristický ruch pod názvom Observanti (Osservanza - návrat k vernému nasledovaniu reguly) sa začal v Taliansku. Títo bratia začali prebývať v pustovniach a keď v roku 1415 bola na Koncile v Konstancii potvrdená reforma, základ novej františkánskej rodiny tvorilo už zhruba 600 bratov. Bol to nový problém dotýkajúci sa jednoty a pokojného spolužitia. Hoci na začiatku boli vzťahy medzi Observantami a Konventuálmi dobré, postupne dochádzalo k ich zhoršovaniu. Pápež Leon X. sa usiloval vyriešiť narastajúce problémy a v roku 1517 na sviatok Zoslania Ducha Svätého zvolal kapitulu v Ríme. Keď nedošlo k dohode jediným východiskom bolo úplné rozdelenie rehole.

Okrem týchto problémov pribudli ešte iné. Boli to hlavne straty z dôvodu zhabania kláštorov v portugalských a španielských provinciách, v ktorých králi túžiaci po majetku v rukách Rehole zničili mnoho kláštorov. Podobne bolo vo Francúzsku. Čiastočne to malo svoj pôvod vo vzniku a v umocňovaní sa protestantizmu, hlavne v Nemecku, Anglicku a Dánsku a taktiež islamskými nájazdmi. Celkovo Rehoľa stratila asi 300 kláštorov, počet provincií sa znížil z 38 na 25. Mimo týchto ťažkostí nestratila svoju životnosť a začala sa reformovať. V roku 1525 sa v dôsledku reformy od rodiny Observantov oddelila rodina Kapucínov.

V 18. storočí nastal čas skúšok, vo Francúzku - v dôsledku revolúcie, v Rakúsku, Nemecku, i v Maďarsku vplyvom febronianizmu a jozefinizmu. 19. storočie prinieslo nové údery. To, čo pretrvalo minulé prenasledovania zničili výpravy Napoleona.

V roku 1818 bolo pod oltárom spodnej baziliky v Assisi nájdené telo sv. Františka, čo okrem iných udalostí prispelo k novému oživeniu. Takmer vo všetkých provinciách sa otvárajú nové kostoly a kláštory.Štatistika z roku 1880 spomína 21 provincií, 2 misie a 38 kláštorov. Nie je v nej zmienka o rehoľníkoch, ale odhaduje sa, že ich bolo niečo vyše 1000. Veľa chýbalo do stavu z roku 1773, keď bolo v Reholi 25 000 rehoľníkov a 1257 kláštorov v 40 provinciách.