Charizma
Naša rehoľa ma kontemplatívno-činný charakter. To znamená, že každá apoštolská činnosť bratov má byť sprevádzaná ich modlitbou a konaná v spojení s Kristom. Evanjelium bratia ohlasujú životom v bratskej komunite, v ktorej prežívajú všetky svoje životné radosti a problémy. Stredobodom tohto spoločenstva je Kristus, ktorý povolal každého z nich osobne k svojmu nasledovaniu a k uskutočňovaniu ideálov objavených sv. Františkom.
Sv. František z Assisi nevyznačil svojim nasledovníkom jednu presne opísanú úlohu, ktorej sa majú venovať, napríklad starostlivosť o chorých, chudobných či misiám alebo výchove. Nikdy nechcel zužovať poslanie bratstva na jednu z možných aktivít. Cieľ vytýčil svojim vlastným životom.
Jeho základnou inšpiráciou bol jednoducho Ježiš. Preto vo svojej regule hovorí: Regula a život menších bratov je: zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista. Evanjelium mali bratia uskutočňovať životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote. Okrem toho, František kládol bratom na srdce poslušnosť voči Cirkvi a bratské spolunažívanie medzi sebou a so všetkými ľuďmi. Rád je preto bratstvom, kde platí zásada rovnosti medzi kňazmi a bratmi, ktorí nimi nie sú. Predstavený bratstva je ministrom, to znamená služobníkom ostatných.
Po smrti sv. Františka (1226) vznikli medzi bratmi rôzne skupiny, ktoré si dávali za cieľ odlišné a niekedy aj ťažko zlučiteľné ideály. Časť bratov videla poslanie rádu predovšetkým v dobrej príprave na službu Cirkvi, prostredníctvom kvalifikovaného apoštolátu, svedectva života, ohlasovania, ale aj bádania na vedeckom poli, či prácou medzi prostým ľudom kdekoľvek to bolo potrebné. Takýto spôsob života si vyžadoval spojenie síl, čo viedlo k zhromažďovaniu sa bratov v konventoch, čiže väčších kláštoroch prevažne v mestách. Iní bratia túžili nasledovať ukrytý život sv. Františka na pustovniach, v tichu, v modlitbe a v prežívaní jednoduchosti života v bratstve.
Na Slovensko prišli bratia už za života sv. Františka. Najstarší konvent na našom území bol založený v roku 1230. Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľudom.
K základným prvkom misie minoritov medzi ľuďmi patrí bytie menším, po latinsky – minoritas. Týmto, Františkovi veľmi drahým slovom bolo vždy označované aj bratstvo, ktoré založil. Slovo minoritas podľa neho najlepšie vyjadrovalo to, čo malo nadovšetko charakterizovať každé počínanie bratov, čiže poníženosť, pokoru, chudobu a prostotu.
Princípom minoritskej spirituality je teda evanjeliový radikalizmus. Je nasmerovaná na svoje centrum, ktorým je Kristus. Je citová a mystická, no zároveň živá a konkrétna, naplnená znamenitým človečenstvom v medziľudských vzťahoch a vo vzťahu k stvorenému okoliu. Vyznačuje sa bratským prístupom a uskutočňuje v láske, chápanej ako dar seba Bohu a ľuďom.
Pozri aj: