Dejiny minoritov na Slovensku

slovakiaPodľa niektorých prameňov prví minoriti prišli na úzmenie dnešného Slovenska už za života sv. Františka. Jedna z kroník uvádza, že v roku 1219 bola vyslaná do Uhorska skupina Menších bratov pod vedením brata Jána z Penny. Táto misia však stroskotala. Bratia nepoznali reč, nemali so sebou žiadne odporúčanie, a preto ich ľudia považovali za samozvaných kazateľov evanjeliovej chudoby, ktorých v tej dobe nebolo málo...

Podľa niektorých prameňov prví minoriti prišli na úzmenie dnešného Slovenska už za života sv. Františka. Jedna z kroník uvádza, že v roku 1219 bola vyslaná do Uhorska skupina Menších bratov pod vedením brata Jána z Penny. Táto misia však stroskotala. Bratia nepoznali reč, nemali so sebou žiadne odporúčanie, a preto ich ľudia považovali za samozvaných kazateľov evanjeliovej chudoby, ktorých v tej dobe nebolo málo.

brat_na_cesteV roku 1221 generálny minister brat Eliáš rozhodol o novej výprave bratov do Uhorska, tentokrát pod vedením brata Cézara zo Speieru. Ich príchod je začiatkom usídlenia a rozvoja rádu v našej krajine. Za najstarší na Slovensku je považovaný minoristský kláštor v Trnave, založený v roku 1224. V roku 1239 bola už zriadená Uhorská provincia, ktorej súčasťou bola aj slovenská kustódia so sídlom v Ostrihome.

V roku 1272 generálny minister rádu sv. Bonaventúra z Bagnoregia nariadil urobiť súpis všetkých konventov. V ňom nachádzame kláštory v týchto slovenských mestách: Bratislava, Nitra, Trnava, Trenčín, Slovenská Ľupča, a Čachtice. Na Spiši boli dva kláštory: v Levoči a pravdepodobne v Spisškej Novej Vsi.

Pôvodná provincia Menších bratov v Uhorsku bola zasvätená Panne Márii. Bratia si pre svoju jednoduchosť a horlivosť v práci získali obľubu u jednoduchého obyvateľstva aj u šľachty, ktorá ich podporovala, čo im umožnilo rýchly rozvoj; zo súpisu z roku 1282 vyplýva, že Uhorská provincia mala celkom 54 kláštorov. Turecké nájazdy v nasledujúcom období a dominancia luteranizmu v 16. storočí však spôsobili, že tento bohato rozvinutý kláštorný život u nás prakticky úplne zanikol.

V 15. storočí prenikajú do Uhorska bratia z observantskej vetvy rádu, ktorí pôsobili na Balkáne v rámci bosnianskej vikárie. Títo bratia postupne zakladajú kláštory vo Fiľakove, Hlohovci, Skalicy, Solivare, neskôr v Humennom a Okoličnom. Sú počiatky tzv. Salvatoriánskej provincie bratov nazývaných u nás ľudovo františkánmi.  Pôvodná Mariánska provincia Menších bratov silne postuhnutá dobovými okolnosťami neskôr splynula splynula s touto františkánskou provinciou a tak väčšina pôvodných minoritských kláštorov na Slovensku prešla do rúk františkánov.

Minoriti preto musia v 17. storočí v podstate odznova zakladať svoju prítomnosť na Slovensku. Začali pôsobiť v tom čase predovšetkým ako potulní kazatelia a ľudoví misionári hlavne na východe a severe Slovenska. Prvé stabilné miesto nachádzajú v Stropkove (1617), ďalej vo Vranove, Humennom, Rade, Košiciach a obnovujú svoju prítomnosť v Levoči. Z kláštorov na východnom Slovensku bola v roku 1675 v rámci obnovenej uhorskej provincie ustanovená minoritská kustódia sv. Bonaventúru.chodba

V roku 1673 bol založený kláštor v Prešove, ktorý sa stal centrom misijných aktivít minoritov a sídlom rádového teologického učilišťa. Táto forma štúdia sa v roku 1726 transformovala na Studium generale, kde sa bratia pripravovali štúdiom teológie nielen ku kňazstvu, ale aj k získniu akademických stupňov, okrem teológie aj z filozofie, cirkevného práva a exegézy. Až do jeho zrušenia cisárom Jozefom II. v roku 1787 generálne štúdium v Prešove pripravilo pre misijnú činnosť mnohých kňazov, ktorí sa mimoriadnym, dosiaľ nedoceneným spôsobom zapísali do dejín katolizácie Slovenska. K významným osobnostiam tohto času patrili: páter Ján Baptista Reggiani, Boží služobník Didák Kelemen, či horlivý ľudový misionár Oravy a spisovateľ páter Serafín Bosák. Od roku 1818 minoritský kostol sv. Jána Krstiteľa v Prešove slúži ako katedrála prešovského grécko-katolíckeho biskupstva, a budova ako arcibiskupská rezidencia. K málo známym skutočnostiam patrí to, že v tomto kostole sú pochované telá viacerých minoritov-mučeníkov, ktorí v 17. storočí položili svoj život za katolícku vieru, vernosť Cirkvi a pápežovi.

Po tomto požehnanom období v dejinách slovenských minoritov nastalo, podobne ako u mnohých reholí v tom čase, obdobie kríz, zapríčinené jozefínskymi reformami, no hlevocska_horalavne šíriacim sa racionalizmom a sekularizáciou. Do roku 1925 patrili slovenskí minoriti do Uhorskej provincie. Potom boli pričlenení k novovzniknutej Československej provincii sv. Cyrila a Metoda s provinciálnym sídlom v Brne. V roku 1950 pred likvidáciou kláštorov mali slovenskí minoriti 4 kláštory a to v Levoči, Spišskom Štvrtku, Brehove a v Poprade-Strážach. Po barbarskej noci sa spolu s ostatnými rehoľníkmi dostali do internačných táborov; neskôr pôsobili v pastorácii. Po roku 1990 sa mohol život rehole obnoviť. Pre malý počet rehoľníkov, ktorí boli vo vysokom veku, im prišli na pomoc bratia z Krakovskej provincie. Takto bola obnovená činnosť kláštorov na niekdajších miestach a v roku 1997 bol otvorený nový kláštor v Bratislave – Karlovej Vsi.

Po trinástich rokoch od pádu komunizmu vytvorili minoriti na Slovensku vlastnú viceprovinciu, zvanú kustódiou. V náväznosti na minoritské prvopočiatky na Slovensku sa jej patrónkou stala Najsvätejšia Panna v tajomstve Nepoškvrneného počatia. V súčasnosti do slovenskej kustódie patrí asi tridsiatka bratov pôsobiacich v štyroch komunitách v Levoči, v Spišskom Štvrtku, v Brehove a v Bratislave a v novootvorenej misijnej prítomnosti v meste Fiere v južnom Albánsku.