Púť Kruciáty oslobodenia človeka

15. púť spoločenstva Kruciáty oslobodenia človeka do Medžugoria sa uskutočnila v dňoch 18.-27. august 2024.

Zúčastnila sa jej, ako každý rok, veľká časť pútnikov z Lendaku a Levoče, avšak milú spoločnosť tvorili pútnici z rôznych kútov Slovenska, ako napr. zo Smižian, Spišskej Novej Vsi, Klčova a iných. Určite najväčšiu radosť nám robili naši dvaja kňazi, ktorí púť obohacovali svojimi modlitbami, požehnaním, rozhovormi, či spoveďou: Páter Roman Gažúr a otec Martin Zummer.

Cestovať približne 17 hodín za najdrahšou Matkou, Kráľovnou pokoja, je krásne, ale aj veľmi náročné... Veľa ľudí pre svoj zdravotný stav nemohlo ísť, aj keď túžbu v srdci mali veľkú. Ich púť sa stala púťou srdca a obetou lásky k druhým. My sme ich vo svojich srdciach niesli celou cestou a v Medžugorí sme ich každý deň v modlitbách odovzdávali Kráľovnej pokoja. Pre nás, ktorí sme odovzdali svoje putovanie do Božích rúk, bola cesta veľmi príjemná, sprevádzaná krásnym spevom všetkých pútnikov. Modlitba ruženca, či breviára, to všetko sme venovali našej Mamke Márii, ktorá nás očakávala s otvoreným srdcom.

Najprv sme navštívili pútnické miesto Veprić, ktoré je inšpirované francúzskym pútnickým miestom Lurdy. Tam sme sa zúčastnili na sv. omši, ktorú slúžili naši kňazi. Po svätej omši sme už prišli na prvé miesto nášho putovania – do františkánskeho kláštora v Zaostrogu na na Makarskej riviére, veľmi blízko mora. Chorvátsko nás v prvý deň privítalo teplým dažďom, no neskôr sa objavilo slnko, ktoré bolo veľkým potešením najmä pre milovníkov kúpania sa v mori. Pozorovanie mora, jeho vĺn, nám pripomínalo stvorenie sveta a nesmiernu lásku, ktorú má Boh k nám.

Po 4 dňoch v príjemnom prostredí Chorvátska sme opäť vycestovali, teraz až za hranice Európskej únie, do dlho očakávaného Medžugoria. Určite pre každého pútnika je najkrajším pohľadom vstup do Medžugoria, keď sa po pravej strane objaví majestátny kostol sv. Jakuba. Keď človek zbadá kostol v Medžugorí, vie, že jeho púť dosiahla cieľ. Všetky myšlienky na bolesti nôh, hlavy alebo brucha odchádzajú a človek sa viac zameriava na Boha, na toho, ktorý poslal svoju Matku na zem, aby v nás prebudila hlbšiu lásku k nemu. V hĺbke srdca si môžeme pripomínať heslo sv. Jána Pavla II. Totus Tuus – Celý Tvoj, Mária.

Tieto slová môžeme uskutočňovať pri večernom programe, ktorý sa v Medžugorí každý deň začína o 18:00 radostným a bolestným ružencom, počas ktorého o 18:40 prichádza na zem Panna Mária. Vtedy jej môžeme poďakovať, že si nás pozvala do Medžugoria, pretože, ako hovorí pani Gitka Vrláková: „Každého, kto príde do Medžugoria, si pozvala Panna Mária. Nikto tu nie je náhodou." O 18:40 celé spoločenstvo pútnikov pokľakne a stíchne. To je ten moment, kedy môžeme Mamke odovzdať všetko, čo nás trápi a s čím sme prišli. Po tejto výnimočnej hodine prichádza ešte výnimočnejšia. A to hodina, v ktorej sa na oltári sprítomňuje obeta nášho Pána Ježiša Krista. Po svätej omši je program každý deň iný. Adorácia, poklona svätému krížu alebo modlitba za uzdravenie a oslobodenie.

Počas pobytu v Medžugorí sme navštívili komunitu Cenacolo, kde si pre nás pripravili krásne svedectvá dvaja chlapi, jeden zo Slovenska a jeden z Poľska. Povzbudili nás o.i. v tom, že každý človek má šancu na nový začiatok. Navštívili sme aj Oázu pokoja a vypočuli si svedectvo Gorana. Jedným z vrcholom púte bol výstup na kopec, na miesto zjavenia, kde sa v roku 1981prvý krát zjavila Panna Mária 6 deťom. Na vrch sa vydalo veľa ľudí, ale najviac ma povzbudili tí, ktorých boleli nohy a nevládali, napriek tomu s nami išli. Celý pobyt bol veľmi požehnaný a darovaný Bohom, preto by som určite chcela povzbudiť tých, ktorí sa boja ísť do Medžugoria kvôli svojmu zdravotnému stavu, aby všetko odovzdali Bohu do rúk a verili v moc jeho uzdravenia.

Text: Margaréta Knapeková; Foto: Veronika