Napredovanie procesu blahorečenia

V Košickej arcidiecéze pokračujú práce na procese blahorečenia nášho novica Štefana Iglódyho († 1639).

Na prelome rokov 2024 a 2025 sa ukončili konzultácie, ktoré podľa cirkevného práva musí vykonať diecézny biskup pred tým, ako k procesu blahorečenia zvolá súdny tribunál. Mons. Bernard Bober si v rámci konzultácií musel vyžiadať mienku svojich spolubratov združených v Konferencii biskupov Slovenska. Potom vydal edikt, ktorý bol ohlásený v katedrále a zverejnený v diecéznych aktách, aby sa ku kauze mohli vyjadriť jeho kňazi a Boží ľud celej arcidiecézy. Následne sa obrátil na Svätú Stolicu. Dikastérium pre kauzy svätých vykonalo v jesenných mesiacoch potrebné skúmania v príslušných vatikánskych úradoch. Po ich skončení oznámilo arcidiecéze, že z ich strany niet žiadnej námietky proti otvoreniu kauzy, ktorej cieľom bude zozbierať dôkazy o mučeníctve nášho mladého spolubrata.

V decembri Mons. Bernard Bober vymenoval komisiu historikov. Tvoria ju František Petruško, kňaz Košickej arcidiecézy a riaditeľ arcidiecézneho archívu, Mária Letzová, historička pôsobiaca na Trnavskej univerzite a Michal Bada, ktorý pôsobí ako riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej v Bratislave. Traja odborníci v oblasti histórie a archívnictva majú úlohu zozbierať všetky dokumenty týkajúce sa osoby prezumovaného mučeníka. Následne musia zhodnotiť ich autenticitu a vierohodnosť. Po ukončení výskumov majú diecéznemu biskupovi predložiť správu, kde predstavia nájdené dokumenty, objasnia, čo sa z nich podarilo zistiť a zhodnotia osobnosť brata Štefana na základe toho, ako ho zo získaných prameňov spoznali.

Práca na diele blahorečenia sa teda v súčasnosti sústredí na historický výskum. Priniesla už prvé ovocie. Podarilo sa napr. odkryť rodinné zázemie brata Štefana. Hoci sme vedeli, že bol šľachtic, netušili sme, že korene jeho rodu siahajú až do 15. storočia. Historikom sa podarilo objaviť aj erb tejto rodiny, ktorá má pôvod v Satmárskej župe na území dnešného Rumunska. Vetva, z ktorej pochádza brat Štefan, žila neďaleko slovenských hraníc, v okolí rieky Tisa, blízko mestečka, ktoré sa dnes volá Kisvárda. Pri tomto meste sa našla lokalita, ktorá má názov Iglód. Obrázok WhatsApp 2025 02 26 o 17.18.08 14e607f1Obrázok WhatsApp 2025 02 26 o 17.16.27 539f9b33Ide o zaniknutú usadlosť, ktorá bola ich majetkom. Iglódyovci sa objavujú v dokumentoch hodnoverného miesta prepozitúry Leles ako „dôveryhodní ľudia“. Boli pozývaní za svedkov pri urovnávaní rôznych majetkových a rodinných sporov iných šľachticov, mali teda ako rodina dobrú povesť. Na prelome 16. a 17. storočia prijali tak, ako väčšina uhorských šľachticov, protestanstskú vieru. Keď náš brat Štefan konvertoval, musel sa väzieb s príbuznými vzdať. Iglódyovci ale ostali pri kalvínskom vyznaní. Svedčí o tom kalich, ktorý darovala pani Alžbeta Iglódyová reformovanému kostolu v obci Dőge pri Kisvárde v roku 1662. Obrázok WhatsApp 2025 02 26 o 17.16.27 ae0bff64Odborníci sa zamerali aj na objasnenie obdobia, keď brat Štefan dospieval. Konzultovali archívy známych reformovaných kolégií, ktoré v tom čase existovali v blízkosti jeho rodiska. Zistili, že tieto protestantské školy majú precízne zachované zoznamy študentov. Je isté, že Štefan v nich neštudoval. Aj to je užitočné zistenie. Vzdelanie musel teda získať v malej akadémii, ktorá fungovala v jeho rodnom meste a práve v čase jeho dospievania na nej učili významní reformovaní kazatelia. S istotou už vieme aj to, že Štefan prijal katolícku vieru 23. marca roku 1636. Bolo to pri Veľkonočnej vigílii, ktorú slávil minoritský páter Pietro Vallonica. Ten prijal jeho vyznanie katolíckej viery a udelil mu podmienečný krst. Zaujímavé je, že Štefan požiadal o prijatie do rehole už o dva roky, keď aj opustil prestížne miesto familiára na dvore magnáta Štefana Ňáriho, ktorý ho po konverzii prijal do svojich služieb. Rehoľa ho ešte nemohla prijať, pretože k obliečke sa vyžadovalo, aby žil ako katolík aspoň tri roky. V dokumentoch sa našli náznaky toho, že tretí rok po svojej konverzii trávil už mladý Iglódy s rehoľníkmi. Veľmi totiž túžil po živote v kláštore. Preto vlastne nečakal na zvyčajný termín začiatku noviciátu. Habit prijal na veľkonočnú nedeľu, 24. apríla 1639. Bolo to na tretie výročie jeho konverzie. Pri práci sa podarilo objasniť aj mnoho ďalších podrobností, ktoré boli doteraz zahalené rúškom tajomstva. Veríme, že komisia historikov v jarných mesiacoch tohto roku svoju činnosť úspešne zavŕši, aby sme na jej prácu mohli nadviazať ďalšími formálnymi krokmi.

Mnohí ľudia nám píšu, že chcú pri blahorečení brata Štefana pomáhať. Treba pamätať, že povýšenie Božích služobníkov na oltár je milosť, ktorú nám skrze Cirkev udeľuje Boh. Preto sa veľmi teším, že na viacerých miestach vznikli spoločenstvá, ktorá sa modlia na úmysel tohto diela a pozývam všetkých, mojich rehoľných spolubratov aj našich priateľov, aby na tento úmysel obetovali sväté omše, ako aj svoje modlitby a sebazaprenia.

Text: br. Jozef; foto: archív OFMConv.