Návšteva ukrajinského Ľvova
- Podrobnosti
- Uverejnené: 04. júl 2025
- Prečítané: 191x
Na sviatok Navštívenia Panny Márie brat Martin navštívil spolubratov v ukrajinskom meste Ľvov.
Pri tej príležitosti priviezol zdravotnícky materiál, lieky, ako aj menšiu finančnú pomoc, na ktoré sa vyzbierali veriaci a bratia z Levoče. Materiálu nebolo príliš veľa, lebo na to by bolo potrebné veľa dokladovania.
Ľvov mal pred vojnou prilizne 800 tisíc obyvateľov, teraz sa odhaduje ich počet na milión, pretože je to pomerne bezpečné mesto, kde mnohí hľadajú útočisko. Je tu aj viacero nemocníc, do ktorých pravidelne privážajú ranených najmä špeciálnymi nemocničnými vlakmi. Sanitky tu zvyčajne používajú len svetelnú signalizáciu, aby zvuk sirén nepripomínal letecké poplachy.
Veľmi dojímavá bola návšteva vojenského cintorína s množstvom vlajúcich zástav a s fotografiami padlých vojakov. Ako mi objasnil brat Stanislav Nuckowski, kustód minoritov na Ukrajine, rodiny tu pochovaných patria k tým šťastnejším, lebo až štyrikrát viac je tých, čo zmizli bez stopy. Rodiny nevedia, či žijú, či padli a ak áno, kedy a kde; nemajú hrob, nedostanú žiadne vynahradenie.
Nesmierne dojímavý bol taktiež pohrebný sprievod. Po pohrebných obradoch vo vojenskej cerkvi sa sprievod zastavuje pred radnicou. V aute s rakvou je aj najbližšia rodina. Všetci okoloidúci i ľudia z kaviarní a reštaurácií sa postavia a vypočujú si rozlúčkovú skladbu na trúbke. Potom policajné, pohrebné auto a autobusy so smútiacimi pokračujú na vojenský cintorín.
Inak by sa mohlo zdať, že život v meste funguje normálne – až na zadebnené okná kostolov – aby chránili vitráže pred poškodením; miestami vidno mechy piesku v oknách – aby v prípade výbuchu sklo nezranilo deti.
Ľvov je mestom s množstvom krásnych kostolov, ktoré spravujú viaceré kresťanské denominácie. V našej katedrále sme zotrvali v krátkej modlitbe pred vystavenou Sviatosťou oltárnou i pred relikviami blahoslaveného Jakuba Strepu, patróna našej materskej krakovskej provincie, jubilejná brána je ozdobená kvetmi so stálym zavlažovaním – kvety odolávali aj 36-stupňovým teplotám; v pravoslávnej katedrále ma upútalo miesto uprostred cerkvi – tu diakoni pred liturgiou obliekajú biskupa; v arménskom kostole sme obdivovali fresku zobrazujúcu pohrebný sprievod s vyobrazením nielen nosičov, ale aj ich duší; tento kostol je spredu úplne zastavaný inými budovami, len z dvora sa dá rozpoznať tvar sakrálnej stavby; kostol a kláštor, v ktorom svätý Maximilián v rokoch 1907 - 1910 absolvoval nižší seminár a noviciát, teraz spravujú adventisti siedmeho dňa, no reliéf Nepoškvrnenej prežil aj komunistickú éru.
Napriek vojne život na Ukrajine má svoje čaro, no všetci túžia, aby sa tie hrôzy vojny skončili.
Text: br. Martin Mária; foto: br. Stanislav a br. Martin