Slávnosť svätého Cyrila a Metoda

Podrobnosti: Uverejnené: 04. júl 2020; Prečítané: 1208x

images V Nitre v roku 1995 sv. Ján Pavol II. povedal: „Všetkým veriacim kladiem na srdce: Buďte zjednotení! (...) Usilujte sa o to, aby ste tvorili jedinú rodinu v Kristovi, v ľudskej a kresťanskej spolupatričnosti.“

Jednota je dar, ale jednota je aj úloha. Úloha tak pre jednotlivcov ako aj pre skupiny. Úloha pre rodiny, kresťanské spoločenstva, farnosti, pracovne podniky, pre celý národ. „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelení neobstoja.“ (Mt 12, 25).

Viditeľným symbolom jednoty slovenského národa je v prvom ráde slovenský štátny znak. On reprezentuje tuto krajinu, odzrkadľuje jej históriu a hodnoty, ktoré vyznáva. Tri kopce: Tatra, Matra a Fatra, zemepisne a historický naznačujú hranice národa, hovoria o konkrétnych ľuďoch, ktorí v tejto geografickej šírke zápasili, zápasia a budú zápasiť o svoje živobytie, o svoj prospech o svoje šťastie a v prvom ráde, dúfajme, o jednotu. Čim by boli tieto tri kopce bez kríža, ktorý nielen sa nad nimi vypína, ale ich aj spája? Na internetovej stránke Úradu vlády Slovenskej Republiky môžeme precitať: „Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo.“

Kríž postavený na vrchu Kalvárie, sa zapísal natrvalo do dejín ľudstva, a tým aj do dejín Slovenska. Nedá sa pochopiť história národa žijúceho okolo Karpát bez pochopenia tajomstvá kríža. Nedá sa pochopiť zmysel kríža bez obety Ježiša Krista. Nemôžeme sa pozerať len na kopce a nevšímať si kríž. Nemôžeme zápasiť o blaho ľudu, ktorý tieto kopce symbolizujú a vynechať z celého tohto procesu Ježiša Krista. Také niečo to by bolo rozvracaním jednoty národa, jednoty Kristovho tela, ktorého Slovensko je súčasťou ako jedno z prvých slovanských národov. Nie je to, až tak dávno, kedy niektorý Slováci chceli odstrániť z kopcov kríž. S jeho odstránením, zmizli aj „kopce“, ostal len jeden kopec, jediný Kriváň s ohníkom.

Pani Emília Hrabovec v jednej zo svojich kníh píše, že kedy Československá republika „zo štátneho znaku odstránila slovenský dvojkríž a jej centralistický politicko-ideologický aparát vyvíjal nesmierne úsilie, aby zlikvidoval vedomie kresťanskej a národnej dimenzie slovenských dejín“, vtedy to 14. septembra 1963, počas audiencie pre slovenských pútnikov sv. Pavol VI. urobil dojímavé gesto, požehnal a pobozkal slovenskú zástavu. Týmto spôsobom, ako spomínajú svedkovia tejto udalosti, Kristov námestník vzal pod ochranu slovenský národ. Gorazd Zvonický takto vyjadril svoje hlboké dojate týmto pápežovým gestom: „Beda nám, ak sa ten Bozk zašantročí“. Ako tu nespomenúť tri bozky sv. Jána Pavla II. dane slovenskej zemi: „Beda nám, ak sa tieto bozky zašantročia“.

Beda nám, keď nebudeme budovať jednotu medzi nami, jednotu založenú na viere v jedného Pána a na jednom krste, ako zdôrazňuje Apoštol Pavol. „Milujte ukrižovaného Krista: on nech je vašou silou, nech je nezlomnou silou vašej nádeje!“, vyzýval nás pred 25. rokmi v Nitre Ján Pavol II.

Minulý rok sme slávil 1150 rokov od smrti sv. Cyrila – Konštantína. Keď som tak rozmýšľal nad jeho životom, zistil som, že sa dožil 43 rokov. Približne keď mal 36 rokov prišiel na Veľkú Moravu. Medzi našimi predkami pobudol okolo štyri až päť rokov. Keď sa to tak zoberie nebolo ich, až tak veľa. A predsa, jeho dielo i dielo jeho brata je neoceniteľné, žive a neustále napĺňajúce. Prečo? Pretože misia Solúnskych bratov bola naplnená duchom jednoty, jednoty bratskej, jednoty s tými, ktorí ju tvorili, jednoty s tými, ku ktorým boli poslaní a v prvom ráde jednoty s Bohom.

V dnešnom Evanjeliu Ježiš hovorí: „choďte“, „učte“, „ja som s vami“. Posiela po dvoch. Kedy Cyril sa uťahuje do kláštora tak nie preto, aby svojho brata nechal samého, chcel ho sprevádzať svojou modlitbou. Nebolo mu dane tu na zemi, kvôli predčasnej smrti, ale určite to robil z neba.

Aj nás dnes Pán povoláva, aby sme zjednotení v bratskej láske, prinášali Slovensku a svetu dar jednoty. Dnešný svet je bohatý na výnimočných jednotlivcov, ale chudobný na výnimočné spoločenstva. Je potrebné, aby sme prosili nášho Pána, aby nik z nás nebol ako osamotený Kriváň s ohníkom, ale bol súčasťou pohoria, pohoria, ktorých spája „jeden, Pán, jedná viera a jeden krst“.

P. Lucián M. Bogucki, OFMConv.