Zamyslenie na 15. nedeľu v cezročnom období

Podrobnosti

Uverejnené: 11. júl 2020

Prečítané: 1039x

„Rozsievač vyšiel rozsievať“, týmto slovami začína dnes Ježiš svoj príhovor zástupom. Prvá polovica júla - to je dobrý čas pre to, aby sme už začali vidieť ovocie toho, čo sme na jar zasiali alebo zasadili. Ale aj toho, koľko času, energie a prostriedkov sme investovali do rastu našich plodín. Teraz, keď máme takéto horúčavy, stačí len jeden deň nepolievať a mnohé rastliny zvädnú. Jednoducho, keď chceme vidieť ovocie svojho „rozsievania“, musíme byť usilovní od začiatku až do konca. Aké dôležité je aj správne uskladňovanie plodov. Prichádza mi tu na rozum slovenské porekadlo: „Bez práce nie sú koláče“. Chceš vidieť výsledky, snaž sa.

Apoštol Pavol v Liste Rimanom píše: „(...) aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame…“ Vzdychanie, očakávanie... Po čom máme vzdychať a čo máme očakávať? Vzdychat po tom, aby sme videli ovocie toho, čo bolo do nás zasiate. Do nášho srdca vo sviatosti krstu bolo zasiate semeno Božieho kráľovstva. Jeho rast v našom živote, to je zásluha mnohých ľudí, ale aj nás samých. Koľko sa investovalo do nás od začiatku a koľko sme sa aj my sami so sebou natrápili. Koľko bolo toho polievania, hnojenia, orezávania, formovania... A teraz to treba uskladniť, aby sme mali „účasť na slobode a sláve Božích detí“, ako hovorí apoštol Pavol. Francúzky kráľ Ľudovít XIV. raz povedal: „Ríše sa udržiavajú iba tak, ako sa získali: a síce zdatnosťou, bdelosťou a prácou“. Áno, Božie kráľovstvo máme v sebe strážiť, poklad viery máme v sebe uchovávať zdatnosťou, bdelosťou a prácou, lebo „prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do (…) srdca“, ako dnes upozorňuje Ježíš.

„Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“ Ježišova logika je jednoduchá, keď si sa usiloval, môžeš rátať s jeho podporou, ale keď si sa flákal, nechcelo sa ti do seba „investovať“ nečakaj, že ti Pán naplní špajz. Boh je ako múdry rodič, ktorý vie oceniť usilovnosť svojho dieťaťa. Jemu tak nezáleží na našich výsledkoch, ako na našej námahe, vynaloženej práce a usilovnosti. Slovenské porekadlo hovorí: „Usilovnosť všetko premôže“, premôže aj nebeskú bránu. Ježiš na jednom mieste povedal, že násilníci sa zmocňujú nebeského kráľovstva. Premáhať vlastnú pýchu, egoizmus, pohodlnosť, lenivosť, chyby, to je spôsob ako vojsť do Božieho kráľovstva. Ježiš dobre vie, že nie sme vždy schopní priniesť stonásobnú úrodu, často stačí šesťdesiatnásobnú, či tridsaťnásobnú. Ale usilovnosť by mala byť vždy stopercentná. Ako to dosiahnuť? Je potrebné vidieť ako Boh nám chce neustále pomáhať. A tiež počúvať slovo, ktoré vychádza z jeho úst, ako nás dnes upozorňuje prorok Izaiáš.

Michael Bechtle spomína: „Môj priateľ Mark odcestoval na víkend do jedného vzdialeného mesta, kde mal čosi vybaviť. V sobotu nemal nijaké stretnutie, preto vo dne zostal pracovať v hotelovej izbe. Zo susednej izby počul niekoho hrať na violončelo. Cvičil šesť hodín. Marka prekvapilo, že tento vynikajúci hudobník hral najprv dve hodiny stále znova a znova samé stupnice. Večer, keď za Markom prišli do hotela jeho obchodní partneri, dozvedel sa od nich, že tento hudobník je jedným z popredných svetových čelistov a pripravoval sa na sólové vystúpenie s miestnym symfonickým orchestrom, ktoré sa malo konať večer. Mark zistil, že tento virtuózny čelista si uvedomuje, aké je dôležité, aby si v predvečer koncertu opakoval základy, obyčajné stupnice. Tak je to aj s mojím duchovným životom. Čím dlhšie idem s Bohom, tým viac musím prežívať Jeho prítomnosť pri základných obyčajných témach modlitieb, pri štúdiu Biblie a pri meditáciách. Je to jednoduchý kľúč, pomocou ktorého možno dosiahnuť duchovný úspech.

Keď chceme, aby zrno zasiate do našich sŕdc prinieslo úrodu, a keď si chceme túto úrodu ustrážiť, aby sa nepoškodila, keď chceme dobyť brány Božieho kráľovstva, musíme byť neustále opatrní, bedliví a usilovní, neustále musíme opakovať obyčajné stupnice.

P. Lucián M. Bogucki, OFMConv.