Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (7.)

Podrobnosti

Uverejnené: 11. júl 2012

Prečítané: 2739x

Siedmy deň cyklopúte sa začal vstávaním z postelí približne okolo siedmej hodiny ráno, tak, aby sme mohli začať tento deň sv. omšou v minoritskom kostole o 7:30. Po duchovnom pokrme nasledoval ten fyzický...

Siedmy deň cyklopúte sa začal vstávaním z postelí približne okolo siedmej hodiny ráno, tak, aby sme mohli začať tento deň sv. omšou v minoritskom kostole o 7:30. Po duchovnom pokrme nasledoval ten fyzický, na raňajky sme sa posilnili párkami s horčicou alebo kečupom a teplým čajom.

Potom nasledovalo už rituálne balenie vecí pred odchodom a niečo po štvrť na deväť sme sa rozlúčili s tak pohostinnými bratmi a vydali sa na cestu.

Vonku sa črtal opäť pekný deň, kde-tu nejaký zatúlaný obláčik a slnko sa už na nás tiež tešilo. Po defekte jedného cyklopútnika sme sa dlhšie motali mestom a až po hodine sa priblížili k už avizovaným kopcom národného parku.

Hustý les a celkom zachovaná dvojprúdová asfaltka mali byť na dnešný deň našim jazdným terénom. Mierne naklonená rovina až prudšie stúpanie sa skončilo asi po hodine (cca. 10 km) a my sme sa vysmädnutí a už aj s čoraz prázdnejšími bruchami uložili na krátky odpočinok, osvieženie a modlitbu ranných chvál na lavičky pred skoro celkom opustenou reštauráciou.

Po vyše pol hodine sme sa začali dávať do pohybu a vedení myšlienkou obeda v meste „Eger“ – čiže cieľom našej dnešnej cesty – sme sa opäť opreli do pedálov. Ako to už býva, po stúpaní nasleduje aj zrýchlenie v podobe cesty dolu a inak tomu nebolo ani u nás. Síce nás čakalo ešte jedno stúpanie a potom rovina, pofotenie sa pri výhľade do doliny a naloženie jedného z bicyklov na auto, pretože vyžadoval pohladenie servisáka, prišlo nakoniec aj už tak túžobne očakávané klesanie. Viezli sme sa rýchlosťou okolo 35 – 40 km/h dolu asi 15 kilometrov a keďže sa v tomto horskejšom prostredí a vyššej nadmorskej výške slnko schovalo za tmavšie oblaky, bolo aj príjemne chladivo.

Po zjazde sme sa počkali a zistili, že dnešný deň je bohatý na defekty, k prvému sa pridal druhý a po vymenení tohto nám už nič nezabránilo – ani ľahký dážď z nebies – aby sme to odkrútili až do cieľa – mesta s preslávenou historickou tradíciou a budovami menom Eger.

Keď sme prišli šťastne až k internátu, ktorý je hneď za (ďalším) minoritským kostolom, ujednotili sme sa na prejdení 62 km. Tento slušný výkon vzhľadom na terén a skorú hodinu (15:15) sme korunovali obedom v podobe vajíčkovej pomazánky, ktorý nasledoval hneď po neľahkom vynesení batožiny na tretie poschodie.

Ďalší program spočíval v osprchovaní a vybalení, prezretí si katedrály a iných častí historického mestečka a klinec programu bolo kúpanie sa v termálnych bazénoch vzdialených asi 6 km od Egeru.

Príjemne unavení sme po večernej modlitbe zaľahli do postelí o pripravení načerpať silu do ďalšieho – na bicykli už predposledného – dňa.

Text: Lukáš Schweighofer; foto: lmb a ostatní