Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (8.)

Podrobnosti: Uverejnené: 12. júl 2012; Prečítané: 2168x

V Egeri sme sa prebúdzali okolo šiestej a po raňajkách (čokoládove musli s mliekom) sme sa opäť nabalení s dofúkanými pneumatikami vydali oproti novým dobrodružstvám.

Síce viacerí očakávali hlavne rovný terén, opak sa ukázal byť pravdou. Pomerne strmé stúpania sa striedali s postupnými klesaniami a my sme šľapali popri viniciach, poliach a autách po ceste kilometer za kilometrom. Neodradilo nás ani nejaké to šmyknutie sa a padnutie a po rýchlej prehánke spojenej s hrmením a ostrým daždom, ktorý nás donútil obliecť si pršiplášte, sme sa zastavili na obed v jednej maďarskej dedinke.

Rozložili sme si karimatky na tráve okolo bohato prestretej plachty a po modlitbe s pustili do vyberaných jedál a pochúťok. Po jedle sme mali skoro hodinového „šlofíka“ a po modlitbe desiatku ruženca už opäť sedel každý v sedle svojho tátoša.

Dnes sme mali prísť do hlavného mesta Maďarska a podarilo sa to za výborný čas, 140 km v nohách a viaceré stúpania zvládol každý bravúrne. Cestou cez Budapešť mali niektorí možnosť vidieť ju prvý krát, ubytovanie sme našli po extrémnom strmáku na kopci u sestričiek, kde značnú časť času trávi aj náš cyklovodca páter Lucian.

Veľmi sme sa všetci potešili ich radostnému (slovenskému) privítaniu a po večeri, ktorá bola už nesmierne očakávaná sme mohli slúžiť sv. omšu v jednoduchej, ale krásnej kaplnke. Medzitým ešte vybalenie vecí a už každodenné osprchovanie a nič by za normálnych okolností nebránilo u mnohých už želanému spánku. Keďže sa však hovorí, že výhľad na Budapešť a najmä na jej historické budovy je v noci prenádherný, chceli sme sa o tom presvedčiť aj naživo.

O 22:45 sme nastúpili na „nočák“ s č. 129, ktorý nás doviezol až do centra mesta k Dunaju a potom sme vystúpili na hrad, z ktorého bolo vidieť nielen na prekrásny parlament, ale aj vysvietené mosty, kostoly a iné budovy... Fotenie a vynadívanie sa nemalo konca, ale keďže sme chceli stihnúť aj autobus späť, museli sme sa pobrať opäť dolu. Počas čakania na zastávke potešila mnohých druhá večera v podobe kúpeného Kebabu a o 01:00 sme už boli na izbách. Spánok a očakávanie dňa bez bicyklovania nás premohol všetkých približne naraz a nejednému pútnikovi sa snívalo o poslednom dni a príchode domov.

Autor: Lukáš Schweighofer, foto: Imb a ostatní