Zamyslenie na 23. nedeľu v cezročnom období

Podrobnosti

Uverejnené: 05. september 2020

Prečítané: 1066x

Ježiš nás učí, že nikto nás nemôže nahradiť v našom vzťahu s Bohom. Ale zároveň chce, aby sme sa o seba navzájom opierali a pomáhali si na ceste ku spáse. V evanjeliu sme počuli: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 19-20).

Spoločná modlitba, ktorú Cirkev praktizuje od samého začiatku, nijako neprotirečí, ale ani nemôže nahradiť osobnú modlitbu, keďže práve skrze ňu buduje kresťan svoje dôverné spoločenstvo s Kristom.

V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame: Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy k modlitbe. Založená na sviatosti manželstva je domácou cirkvou, kde sa Božie deti učia modliť sa.

Modlitba pred jedlom, po jedle, spoločná modlitba
sv. ruženca, ranné a večerné modlitby a rôznorodé nábožné zvyky (charakteristické od miesta k miestu) sa od nepamäti praktizovali v rodinách a tým sa zároveň odovzdávali budúcim generáciám aj s pokladom viery.

Je potrebné aj dnes podporovať v našich rodinách nejaký úkon zbožnosti, ktorý sa celá rodina modlí jednoduchým prirodzeným spôsobom.

Takto sa stane, že Pán Boh nebude pre nás niekto cudzí, koho navštevujeme v kostole raz týždenne v nedeľu. Budeme ho vnímať, aký v skutočnosti je: prebývajúci pod našou rodinnou strechou, lebo Ježiš hovorí: „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Radosti, bolesti, nádeje i smútok, neistoty a obavy, narodenie a narodeniny, výročia sobášov rodičov, lúčenia, pobyty mimo rodiny a návraty, vážne a dôležité rozhodnutia, odchod našich drahých do večnosti nech sa stanú predmetom našich modlitieb. Sú to príležitosti na vďakyvzdanie, prosbu, dôverné odovzdanie rodiny do rúk nášho nebeského Otca.

Spoločná modlitba dodáva celej rodine zvláštnu silu. Kto vyskúšal, ten môže svedčiť. A rodina, ktorá ju praktizuje pravidelne – nemá pochybnosti o tom, čo hovorím a teraz poviem: Prvá a najdôležitejšia pomoc, ktorá sa dá poskytnúť rodičom, deťom, súrodencom spočíva práve v modlitbe s nimi a za nich. Aj napomínanie a skutočné odpustenie, o ktorých hovorí Ježiš v prvej časti dnešného evanjelia, je v rodine možné len v atmosfére vzájomnej modlitby. Mnohokrát môžeme pochopiť čo sa deje okolo nás a v kruhu rodiny jedine vďaka modlitbe.

Nech sa na vás, na vašich rodinách naplnia Kristove slová: „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Nech On s vami prebýva pod vašou strechou, vo vašich srdciach, aby sa vaše rodiny a ich jednotlivý členovia navzájom sebe neodcudzovali,
nevzďaľovali sa od seba, ale ešte pevnejšie a trvalejšie sa zjednotili so sebou i s Bohom. Amen.

P. Róbert Gajderus, OFMConv.