Zamyslenie na 24. nedeľu v cezročnom období

Podrobnosti

Uverejnené: 12. september 2020

Prečítané: 1063x

Prečo máme odpustiť? Dnešné čítania, vrátane žalmu, sa snažia dať odpoveď na túto otázku. Aj Ježiš v evanjeliu nás chce motivovať, aby sme boli milosrdní voči blížnym. Keď hľadáme odpoveď na otázku prečo, môžeme postupovať z rôznych uhlov pohľadu. Napríklad sú tu slová žalmu: „Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.“ Odpustím, pretože on mi odpustil.

No a z druhého uhla pohľadu nachádzame pre súčasného človeka možno zaujímavejšiu odpoveď: pretože odpustením získame.

Najprv sa pozrime na prvú odpoveď. Svoje veci si prirodzene strážime. Napríklad, niekedy, keď niekomu požičiame niečo, čo je naše a je pre nás vzácne, buď si to zapíšeme do pamäti, alebo na kartičku, či do mobilu, aby sme na to nezabudli. Tak to je aj s duchovnými skutočnosťami. Snažíme si zapamätať, čo sú nám naši blížni dlžní. A ak patríme do skupiny tých zodpovednejších, aj to si uchovávame v pamäti, čím sme my dlžní druhým. Ale ak ide o náš dlh voči Bohu, v tom už takí dôslední nie sme. Uvedomujeme si, koľko sme dlžní Bohu modlitbami, dobrými skutkami (pretože život kresťana nie je len o tom, že sa snažím nekonať zlo, ale aj o tom, že aktívne sa snažím konať dobro!), spytovaním svedomia, nezanedbávaním našich povinností, vzťahov, aj vzťahu s Bohom? Keby sme si uvedomili, čo sme naozaj dlžní Bohu, možno by sme upadli do zúfalstva. Ale však je tu v dnešnom evanjeliu: 10 000 talentov – pretože to je skutočne o nás. Viete, koľko je to? Za takú mzdu by sme mali pracovať asi 200 000 rokov. Samozrejme sa to tu myslí obrazne. Skúste si to predstaviť, že takú hodnotu sme Bohu dlžní. Teda vlastne už nie sme. To všetko nám Boh odpustil. To je prvá motivácia. Máme určite ťažkosť si to predstaviť, pretože dnes nemáme dosť skúseností s následkami našich vín.

A je tu možno v súčasnosti viac inšpirujúca odpoveď: odpustením samy získame. Ale čo?

Jednou z najdôležitejších hodnôt dneška je spravodlivosť, a je to niečo úžasné. Spravodlivosť vo svete si však vyžaduje odplatu. Vždy o niečo oberá toho, voči ktorému je uplatnená. Spravodlivosť zabíja. Ale spravodlivosť, o ktorej dnes Ježiš hovorí, je milosrdná: Božia spravodlivosť nezabíja, naopak, oživuje, dáva život. O čo viac zakúšame Božiu spravodlivosť, o to viac tak naozaj žijeme.

Zlo, ktoré som spáchal, je príležitosťou k tomu, aby mi bolo odpustené. A ak spoznám túto odpúšťajúcu silu, viac budem oživený, oživený Duchom, ktorý je láska. Čo mi dá odpustenie? Lásku. Lásku, aby som stále viac miloval Boha, ale aj môjho brata. A zlo, ktoré môj brat vykoná voči mne, sa stáva príležitosťou pre mňa, aby som to, čo som touto láskou získal, aj sám uplatnil. Teda v tejto Božej logike čím viac zla musím podstúpiť a zároveň čím viac odpúšťam, tým viac som podobný Bohu, ktorý je Láska. A to je skutočné splnenie nášho povolania.

Zo zla sa tak môže stať dobro. Ja sám beriem účasť na tej schopnosti, ktorú má iba Boh: premeniť zlé na dobré, premeniť a posväcovať všetko.

To je povolaním Cirkvi: posväcovať svet. My, členovia Cirkvi, môžeme brať údel na tejto úlohe a to zvlášť v našom spoločenstve aj tým, že prijímame odpustenie a odpúšťame.

Určite nie je ľahké odpúšťať a musíme sa to stále učiť. Predsa však nám všetkým prajem, aby sa v našich životoch splnili slová Svätého apoštola Pavla z listu Efezanom: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“.

Diakon Peter M. Kozma, OFMConv.