Zamyslenie na 28. nedeľu v cezročnom období

Podrobnosti

Uverejnené: 10. október 2020

Prečítané: 1052x

U proroka Izaiáša sme počuli: „Pán zástupov vystrojí na tomto vrchu všetkým národom hostinu s mnohými jedlami

: hostinu s výborným vínom, so šťavnatými jedlami, s vínom najjemnejším“. Apoštol Pavol vyznáva:“ viem byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť“. A Ježiš v dnešnom podobenstve hovorí o kráľovi, „ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi a poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu“.

Dnešné Božie slovo hovorí o hostine, o hodovaní, o radosti spoločného stolovania. Dnešná realita je však iná, skôr sme odhováraní od účasti na spoločnej eucharistii, starších povzbudzujeme, aby ostali doma, kňazi sú spokojnejší, keď do kostola príde menej ako päťdesiat ľudí... Ak ich je viac, zvyšok musí ostať vonku. Nikdy som si nemyslel, že ako kňaz budem mať raz strach z „veľkého“ počtu veriacich v kostole. Ešte nedávno som sa trápil, že v našom kostole klesá počet účastníkov bohoslužieb...

Ako spojiť dnešnú výzvu Ježiša Krista: „Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!“ s tým, čo cítia tí, ktorí nemohli vojsť do kostola, pretože by sa prekročil počet 50 osôb...

Situáciu, ktorú prežíva dnešný svet, ktorá zasahuje aj do nášho duchovného a náboženského života treba prijať v duchu pokory. Pozvaným na svadobnú hostinu - hosťom - bohužiaľ chýbala. Každý hľadel na svoje záujmy. Samé výhovorky. Nie je to tak? Koľkokrát sa aj my vyhovárame, ospravedlňujeme všeličím, len aby sme mali „svätý pokoj“. Hostina, oslava, spoločne strávený čas, si vyžadujú vykonať cestu smerom k druhému, vyjsť zo seba, darovať čas a pozornosť druhému. Jednoducho z našej strany je potrebná pokora.

Dnes túto pokoru potrebujú pozývajúci i pozvaní na kráľovskú hostinu, ktorou je sv. omša. Tí prví preto, lebo nemôžu mať plné kostoly veriacich, musia byť stručnejší, musia sa podriadiť hygienickým požiadavkám, ktoré sem tam môžu vo svedomí vyvolávať konflikt a dokonca odnesú na faru menšiu zbierku. Každému kňazovi sú dnes adresované Pavlove slová: „naučil som sa už: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť“. Ti druhí, to znamená pozvaní, preto, lebo sa niekedy môžu cítiť ako tí, ktorým zviazali ruky a nohy a vyhodili ich von do temnoty. Počuť pred dverami kostola slová: „prepáčte, ale už nemôžete vojsť dnu“ môže pre nejedného znamenať „šok“.

Kňazom aj veriacim v dobe pandémie patria slová z knihy proroka Izaiáša: „zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán prehovoril.“ Aby sme vedeli toto uistenie prijať s dôverou, potrebujeme pokoru. S pokorou volajme so Žalmistom: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba“.

P. Lucián M. Bogucki, OFMConv.