Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (9.)

Podrobnosti

Uverejnené: 14. júl 2012

Prečítané: 2919x

Najneskorší budíček tohtoročnej cyklopúte o 8:00 padol vhod všetkým pútnikom a po raňajkách sa každý tešil do centra Budapešti. Zadné časti tela si mohli konečne oddýchnuť a síce nohy čakalo chodenie, zmena bola u všetkých vítaná.

Najneskorší budíček tohtoročnej cyklopúte o 8:00 padol vhod všetkým pútnikom a po raňajkách sa
každý tešil do centra Budapešti. Zadné časti tela si mohli konečne oddýchnuť a síce nohy čakalo
chodenie, zmena bola u všetkých vítaná.

Odviezli sme sa autobusom a potom metrom do centra mesta a ako prvý bol na pláne parlament,
asi najmajestátnejšia budova charakterizujúca Budapešť. Síce si bolo treba vystáť predlhú radu a
dostali sme termín prehliadky až o 13:30 (medzitým sme využili čas a pozreli si nádhernú baziliku
sv. Štefana a zaspievali pred najsvätejšou sviatosťou pri adorácii), ale samotná budova – aspoň to
čo sme sa z nej mohli v rámci prehliadky vidieť, bolo skutočne majestátne a úchvatné. Až na pani
sprievodkyňu, ktorej kvôli maďarskému „bleskovýkladu“ nebolo rozumieť absolútne nič. :D

Za slnenčného počasia pokračovala prehliadka mesta a po prejdení sa niekoľkými ulicami a
mostu sme sa ocitli na druhej strane Dunaja v hoteli s termálnymi kúpeľmi, kde sme si posedeli
vo vstupnej hale a využili možnosť WC, aj na nabratie vody. Skutočne čarovná bola prehliadka
takzvaného Skalného kostola, ktorý sa nachádzal v jaskyni v jednom vrchu a na tento vrch, ktorý
sa vypína aj s historickou pevnosťou a zároveň rozhľadňou nad mestom, sme sa miestami doslova
vyšplhali ale výhľad veru za to, mali sme celé mesto ako na dlani.

Nasledoval zostup a fotka pri malom vodopáde a následne sa už naša vyhladovaná skupina viezla
autobusom späť do kláštora, kde už každý sníval o neskorom obede. Po tomto vytúženom jedle
nasledovala omša a asi 1 a pol hodinový oddych, ktorý niektorí využili na zregenerovanie formou
krátkeho spánku a iní zase na zábavné hry.

Po večeri – vynikajúcej pizze z rúk sestričiek – sme mali hlbokú a krásnu adoráciu, s nádhernými
Taizé – spevmi a po nej sme sa poďakovali sestričkám za tak vrelé a vrúcne privítanie a po 23:00 sa
už každý dobaľoval na izbe pred záverečným dňom, dňom vytúženého návratu domov.

Autor: Lukáš Schweighofer; foto: Imb a ostatní