Slávnosť všetkých svätých

indeksČasto, keď počujeme slovo svätosť, svätý sa usmievame, mykáme plecami a hovoríme: „To nie je pre mňa, to ma nezaujíma.“ Ale predsa v srdci každého z nás je túžba po svätosti , ktorá sa navonok prejavuje veľmi jednoducho napríklad uctievaním filmových či športových hviezd alebo iných idolov. Svedčí o nej prirodzená túžba po sláve a veľkosti, ktorá nie je niečím zlým, pokiaľ nie je na úkor druhého človeka. Dnes, na sviatok všetkých svätých, porozmýšľajme nad tým, čo znamená byť svätým, v čom spočíva svätosť a prečo máme uctievať a nasledovať svätých.

Svätosť je našim povolaním. To nie je úloha pre kňazov, rehoľníkov, misionárov alebo starých nevládnych ľudí. Boh nás všetkých povoláva k svätosti. Už na stranách starého zákona v knihe Levitikus čítame: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Nebeský Otec“. Výzvou k svätosti sú naplnené aj apoštolské listy. Svätý Pavol hovorí Solúnčanom: „Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie.“ A preto svätosť nie je len pre vyvolených. Je povolaním a povinnosťou každého z nás. Sme povolaní k svätosti mocou krstu a príslušnosťou ku Kristovej Cirkvi.

Ježiš v dnešnom evanjeliu dáva spôsob, ako máme získať svätosť. Týmto spôsobom sú blahoslavenstvá, ktoré sú tak odlišné od toho, čo nám ponúka svet. Svet hovorí: „Blažení bohatí!“ a Ježiš hlása: „Blažení chudobní!“ Svet hlása: „Blahoslavení mocní!“ a Ježiš: „Blahoslavení tichí!“ Logika sveta hovorí: „Šťastní sú tí, čo sa smejú!“ a evanjeliová logika: „Tí, čo plačú!“ Príroda hovorí: „Blahoslavení presýtení!“ a Ježiš hovorí: „Blahoslavení tí, čo sú hladní a smädní!“ Svet hovorí: „Blažení silní!“ a evanjelium: „Blažení milosrdní!“ Tento svet hovorí „Blahoslavení, tí čo sa tešia!“ a Ježiš: Tí, čo sú čistí, zdržanliví!“ Príroda hovorí: „Blahoslavení veľký dobyvatelia!“ a evanjelium: „Blahoslavení mierumilovní!“ Svet hovorí: „Blahoslavení tí, čo nažívajú v pokoji!“ a Ježiš: „Blahoslavení, tí čo sú prenasledovaní!“

Logika blahoslavenstiev je jediná cesta k svätosti. Tomu nás učia svätí, ktorých si dnes uctievame a to nielen tí svätorečení, ale v mnohých prípadoch aj tí, ktorých hroby navštevujeme. Určite k nim často patria naši rodičia, starí rodičia, príbuzní a známi.

Sviatok všetkých svätých je v našej tradícii zastávkou nad hrobmi našich blízkych. Toto zastavenie sa nemôže obmedziť len na položenie kytice a zažatie sviece. Tým viac, že tohto roku návštevy hrobov našich blízkych sú veľmi obmedzené. Má byť časom modlitby za našich zosnulých, aby čím skôr vošli do spoločenstva svätých. Má byť časom, v ktorom si máme uvedomiť našu pominuteľnosť a povolanie k večnému  životu, ktorý môžeme dosiahnuť len vtedy, keď budeme svätí.

Dnešný sviatok a celé „dušičkové obdobie“ nás povzbudzujú k zamysleniu či náš život je životom podľa blahoslavenstiev. Či naozaj myslíme na smrť? A či náš život o tom svedčí? Svätý Maximilián Kolbe hovorí: „ Len prítomná chvíľa je v našich rukách! Aká dôležitá je prítomná chvíľa! Aké dôležité je pamätať, že sa máme posväcovať teraz a nie inokedy! Musíme sa posväcovať každú chvíľu, lebo nevieme, či nám nasledujúca ešte bude patriť.“ To je odkaz dnešnej slávnosti. To je odkaz svätých, ktorých dnes uctievame. To je odkaz tých, ktorí nás predišli do večnosti.

P. Lucián M. Bogucki OFMConv