Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (10.)

Podrobnosti

Uverejnené: 14. júl 2012

Prečítané: 3384x

Posledný a zároveň najnáročnejší deň tohtoročnej cyklopúte sa začal skorým budíčkom okolo 5:00, pred sv. omšou o šiestej hodine sme pobalili ruksaky a po povzbudivých slovách kázne priniesť radosť a Krista aj do našich rodín domov...

Posledný a zároveň najnáročnejší deň tohtoročnej cyklopúte sa začal skorým budíčkom okolo 5:00,
pred sv. omšou o šiestej hodine sme pobalili ruksaky a po povzbudivých slovách kázne priniesť
radosť a Krista aj do našich rodín domov, sme po raňajkách vyrazili (cca. 8:15) na cestu, ktorá mala
podľa mapy merať vyše 200 km.

My sme sa však nezľakli ani tohto čísla a ani prudkého stúpania či silného protivetra na prvých
kilometroch a síce pomalšie, no predsa vytrvalo sa blížili k mestu, kde nás mal čakať obed – už v
prvý deň navštívenému Györu. Kým sme sa tam však dostali, čakal nás pekný prechod krajinou aj
pomedzi kopce, takže nešlo iba o jednotvárnu rovnú cestu. Opäť okolo nás prechádzali nespočetné
autá, ktorých autoznačky s pribúdajúcimi kilometrami obsahovali aj nejaké to „DS“ (Dunajská
Streda). Viaceré zastávky nám dodali silu nielen formou oddychu a posilnenia desiatou či keksíkom,
ale aj pohľady na prejdenú časť cesty urobili svoje. Každý šľapal s nasadením a až na jedného
chorého cyklopútnika, ktorý nás fotil a povzbudzoval z auta, sme každý dali do tohto dňa posledné
sily s cieľom prísť domov.

Obed v Györi sme mali okolo 15:30, každý už vyhladovaný pútnik sa s radosťou vrhol na chlebík,
ktorý si mohol podľa chutí obložiť so šunkou, syrom či zeleninou a nechýbala ani chvíľa ležania
na karimatkách. Asi za hodinu sme sa však museli vydať opäť ďalej, pretože nás čakalo ešte vyše
80 kilometrov. Po vymotaní sa z Györu sme šli až do Rajky po nádhernom cyklochodníku, ktorý
viedol cez nejednu dedinku a pole, keďže však už ustal vietor a cesta bola až na nejaké zákruty
ako pravítko, išlo sa celkom dobre. Počasie sa tiež zatiaľ držalo na uzde, dá sa povedať, že sme za
tento deň zažili aj horúce slnko, aj nepríjemný krátky dážď a aj zamračenú oblohu, každý sa už len
obzeral či nezačne snežiť. :)

Pred Rajkou sme mali ešte jednu zastávku na chutnú zmrzlinu, kde sme načerpali ešte posledné
osvieženie a sily, v tomto momente nás okolo 18:00 delilo od slovenských hraníc ešte asi 35 km.
Malé poblúdenie jednej skupinky, obdivovanie postrekovacieho lietadla a jeden menej príjemný
pád(ale so žiadnymi trvalými následkami) a následný defekt nás neplánovane zdržali a tak prešli
slovenskými hranicami už za tmy, každý zapol dostupné osvetlenie a chvíľu zozadu „osvecovaní“
našim sprievodným autom sme prešli prvé kilometre na Slovensku, z diaľky už vidiac neóny mesta
a povzbudení niekoľkými mokrými kvapkami.

Cez Rusovce sme sa po hlavnej ceste vydali cez Petržalku a po prejdení Nového mosta a
dunajského nábrežia nás už nič nedelilo od posledného úseku, nočného výstupu hore Karlovkou
až ku kostolu sv. Františka. Celí a zdraví, na každom kilometri sprevádzaní Božím požehnaním
a anjelom strážnym, sme o 23:30 došľapali na miesto, z ktorého sme pred 10 dňami odchádzali
a uvítacia skupinka spolubratov z kláštora a niektorých rodinných príslušníkov nás privítala
potleskom, ktorý nám len upevnil ten úsmev na tvárach, hoci sme boli všetci telesne unavení a
vyčerpaní. Málokto mohol uveriť, že máme za sebou 210 km a sme takí vysmiaty. :)

Cyklopúť 2012 sa skončila a zanechala v každom z nás veľa nevyrieknuteľných zážitkov, radosť zo
poznania nových ľudí, upevnenie starých priateľstiev najmä silnejšiu Božiu prítomnosť v nás. Na
otázku, čo má spoločných 20 cyklopútnikov, Maďarsko a 1139 prejdených kilometrov, si dá síce
každý z nás inú odpoveď, no jedno by v nej určite nemalo chýbať: S Božou pomocou a požehnaním
je všetko možné a my „Idemee“ ďalej !

Autor: Lukáš Schweighofer; foto: Imb a ostatní