Vianoce

Podrobnosti

Uverejnené: 24. december 2020

Prečítané: 1096x

Ôsmeho dňa pred januárovými kalendami, v roku 5199 od stvorenia sveta, kedy to Boh na počiatku stvoril nebo a zem; od potopy roku 2957;v roku 2015od narodenia Abraháma, od Mojžiša a vyslobodenia Izraelitov z egyptského zajatia roku 1509, od pomazania Daviada za kráľa roku 1302; v 65 týždni podľa proroctva Daniela; počas 194 Olympiády, v 753 roku od vybudovania Ríma, za panovania cisára Oktaviana Augusta v roku 42, kedy na svete vládol všeobecný pokoj, v šiestej epoche sveta – Ježiš Kristus, večný Boh a Syn Večného Otca, keďže chce svojim milostivým príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po uplynutí deviatich mesiacov od svojho počatia, rodí sa z Panny Márie v Judskom Betleheme a stáva sa človekom: Narodenie nášho Pána Ježiša Krista podľa tela.

V dejinách ľudstva je tak, že výročia veľkých udalosti alebo narodeniny významných osobnosti, najmä vladárov, boli slávnostné prežívané a často sa stávali míľnikmi, od ktorých sa rátala nová historická epocha – nové počítanie rokov. Inač nemohlo byť ani s narodením najväčšieho Kráľa – Kráľa kráľov Ježiša Krista. V 6. storočí Dionizius Exiguus vypočítal deň narodenia Ježiša Krista na 25.12. 753 od založenia Ríma. Neskôr sa ukázalo že sa zmýlil aspoň o 7 rokov, ale na opravy už bolo neskoro. Datovanie histórii ľudstva už bolo prepísané. Práve v deň 25. decembra Rimania oslavovali sviatok nepremožiteľného slnka, keďže v okolí tohto dňa pripadá zimné presilenie, deň sa začína predlžovať. Kresťania videli v tom symbol narodenia Ježiša Krista, ktorý bol pre nich pravdivým svetlom. Preto nahradili tento pohanský sviatok, sviatkom narodenia Ježiša Krista.

Začiatky osláv sviatku Narodenie Pána nachádzame v Jeruzaleme. Tam patriarcha každoročne išiel s procesiou do vzdialeného o 8 km Betlehema, a tam v jaskyni narodenia slávil v noci sv. omšu. V 4. storočí bol tento sviatok slávený aj Ríme, Sýrii a v Španielsku. Z tohto obdobia máme aj prvé písomné pozostatky o tomto sviatku v podobe homílii napr. sv. Jána Zlatoústeho, pápeža sv. Liberiuša. V deň sviatku Narodenia Pána kňazi mohli, aj po dnešný deň môžu, sláviť tri sv. omše: anjelskú, pastiersku a kráľovskú, podľa toho kto sa bol pokloniť Ježiškovi. Tento zvyk pochádza z osláv Jeruzalemských, kde patriarcha slávil sv. omšu o polnoci v Betleheme, skoro ráno, po návrate do Jeruzalema v kostole Zmŕtvychvstania, a okolo obeda, aby zdôrazniť deň radosti v katedrále. V Ríme pápež Gregor Veľký slávil polnočnú sv. omšu v bazilike Santa Mária Maggiore, následne skoro ráno v bazilike Zmŕtvychvstania, kde mal sídlo veľvyslanec Byzantského cisárstva a okolo obeda v bazilike sv. Petra. Sviatok ten Cirkev slávi osem dni – oktáva.

Opis udalosti narodenia Ježiša Krista nachádzame na stránkach Evanjelia u dvoch evanjelistov. Evanjelista Lukáš nám ponúka priamy opis tejto udalosti. Sv. Matúš vo svojom Evanjeliu ukazuje nám túto udalosť na úrovni teologickej so zdôraznením panenského narodenia Ježiša Krista. Sv. Ján v Prológu svojho Evanjelia hovorí len o vtelení Božieho Slova. Tým, že oba tieto opisy veľmi zreteľne zdôrazňujú angažovanosť v toto tajomstvo celej Svätej Rodiny, tieto sviatky majú výnimočný, rodinný čŕt, čo ukazujú aj rôznorodé tradície v jednotlivých krajinách – rôzne,- ale všade rodinné. Môžeme teda povedať že sú to sviatky rodiny. Dokonca aj nedeľa v oktáve týchto sviatkov je zasvätená Svätej Rodine. Okrem toho, máme v rámci oktávy aj sviatok sv. Betlehemských Deti, vyvraždených kráľom Herodesom. V tento deň sa v mnohých krajinách konajú aj požehnania deti. Sviatok najmladšieho z apoštolov sv. Jána, na ktorý v mnohých krajinách sa koná požehnanie vína. Oslava Božieho Dieťatka sa začína ešte v advente a pokračuje cez celé sviatky. Celé vianočné obdobie pokračuje do nedele Krstu Krista Pána, ktorá je po slávnosti Zjavenia Pána.

Ako všetko v liturgii aj Vianoce majú svoje symboly. Najhlavnejším symbolom Vianoc, okrem dieťatka sú jasle alebo Betlehemy. Veľmi často sú to výslovne umelecké diela, ukazujúce príbeh Narodenia Ježiša s ľudovými prvkami danej krajiny. Sú neodmysliteľnou súčasťou vianočnej výzdoby každého kostola.

Jasličky – divadelné hry opisujúce Narodenie Ježiša s rôznymi ľudovými aj apokryfickými prvkami. Za iniciátora Jasličiek je považovaný sv. František z Assisi, ktorý ako prvý zorganizoval v Greccio v 1223 roku „Živý Betlehem“.

Koledy – piesne skladané na túto príležitosť. Názov pochádza od rímskych januárových kálend. Pôvodne boli spájané s prianím požehnania a úspechu pre domácnosti. Z toho vznikla tradícia koledníkov.

Zelený stromček – svoj pôvod ma v krajinách germánskych. Zo začiatku to bola zdobená zelená vetvička zavesená nad hlavným stolom. Neskôr prerodilo sa v zdobený stromček. Zelený stromček je symbolom života a zdobený symbolom rajského stromu. Pre kresťanov je on figúrou Ježiša Krista, ktorý je pre ľudstvo skutočným rajským stromom života.

Štedrá Večera – symbol lásky a hojnosti. Ona začína rodinnú oslavu Vianočných Sviatkov. V každej krajine ma iný priebeh a iné tradičné jedla sa podávajú.  

Vianoce sú krásne sviatky, ale dajme si pozor, aby sme neostali len pri tých vonkajších prejavoch našej nábožnosti. Keď veríš že sa Boh narodil v Betlehemskej maštaľke, tak ti beda, keď sa nenarodí v tebe.

V mojej vlasti je zvyk taký, že na štedrý deň,

pri záblesku prvej večernej hviezdy na nebi,

ľudia spoločného hniezda chlieb biblický lámu

najtajnejšie city v tom chlebe sebe odovzdajú. C.K.Norvid

P. Adam Baran,OFMConv.