Novoročné zvyky a tradície

Podrobnosti

Uverejnené: 01. január 2021

Prečítané: 1343x

Človek od začiatku svojich dejín meria čas, aby udalosti, ktoré sa udiali a tie, ktoré sa opakujú v živote spoločnosti, mali určené svoje stále miesto. Tou prvou veličinou, ktorá určuje časový úsek je rok – cyklicky sa opakujúci časový úsek. Tento časový úsek sa snaží presne určiť kalendár. Každá vyspelá spoločnosť mala svoj kalendár. Základom pre kalendár sú 3 astronomické jednotky: deň, mesiacarok. Svoj kalendár mali staroveké národy.

Dnes vlastné kalendáre majú Číňania, je to kalendár lunárno-solárny, Židia – tento kalendár má 12 mesiacov. Všetky začínajú novým mesiacom, a rok začína prvého dňa mesiaca tišri - (pripadá u nás na september/október). Týždeň sa skladá zo siedmich dní. Okrem toho je kalendár islamský. Je čisto lunárny a nepozná ani priestupné mesiace. Počiatok letopočtu bol stanovený na rok 622 (rok odchodu Mohameda z Mekky do Medíny). Obsahuje 12 mesiacov o striedavej dĺžke 30 a 29 dní. Rok má spolu 354 dní a je teda o 11 dní kratší ako rok gregoriánskeho kalendára. Znamená to, že sa voči sebe pohybujú. Okrem toho sú dva kalendáre používané kresťanmi – juliánsky a gregoriánsky.

Juliánsky kalendár. Tento solárny kalendár zaviedol Julius Caesar v roku 46 pred n.l. Mal 12 mesiacov, ktoré mali spolu 365 dní a začínal prvého januára. Každý štvrtý rok bol priestupný a jeden deň sa vtedy pridával na koniec februára. Siedmy mesiac v roku bol nazvaný podľa Caesara – julius a ôsmy podľa cisára Augusta – augustus (pôvodne quintilis a sextilis). A aby Augustus nemal iba 30-dňový mesiac, ako mal pôvodne mesiac sextilis, ubral sa jeden deň z februára a pridal k augustu. Juliánsky kalendár postupne upustil od osemdňového týždňa, ktorý nahradil terajší sedemdňový. Posledný deň dostal názov „sabbatum“, čiže sobota (v mnohých krajinách sa aj dnes týždeň začína nedeľou a končí sobotou). Sobota je teda dôkazom židovského vplyvu na tento sedemdenný cyklus. Nie kvôli náboženstvu, ale kvôli praktickosti – v ten deň sa nedalo so Židmi obchodovať. Dodnes juliánsky kalendár používa väčšina pravoslávnych kresťanov. Vidíme to aj na východe našej krajiny, kde nemalá časť ľudí kvôli tomu oslavuje Vianočné sviatky vtedy, keď v kalendári máme sviatok Troch Kráľov. Tento kalendár prijali aj kresťania. Avšak tento kalendár nebol presný a preto sa od roku 1582 začal šíriť kalendár gregoriánsky. Navrhol ho Aloisius Lilius z Neapola a bol prijatý pápežom Gregorom XIII. v súlade s inštrukciami Tridentského koncilu (1545-1563) na opravu chýb juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený pápežskou bulou vo februári 1582. Rok v gregoriánskom kalendári je stanovený oveľa presnejšie - má približne 365,2425 dní, a tak chybu - jeden deň navyše, ktorú produkoval juliánsky kalendár raz za 128 rokov, vytvára iba raz za 3300 rokov. Dôvodom prečo cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času bolo chybné stanovovanie termínu Veľkej noci na základe juliánskeho kalendára.

Bez ohľadu na to, aký kalendár daná spoločnosť používa, začiatok nového roka – teda nového časového cyklu – sa oslavuje veľmi slávnostne. Naši predkovia novoročným zvykom a rituálom pripisovali skutočne veľmi významnú úlohu. Verili, že novoročné obrady vedia odhaliť, čo nás čaká a neminie v budúcnosti, že nás ochránia od nešťastí a možných pohrôm, aj prinesú šťastie či bohatstvo. Na Silvestra sa pripravovala takmer totožná večera s tou štedrovečernou, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. S posledným dňom, respektíve nocou roka sa spájalo aj mnoho veštieb. Naši predkovia verili, že sen, ktorý v túto noc budete mať, sa aj vyplní. Mágia vplývala aj na predpoveď počasia – červené zore ráno značili víchrice, búrky, neúrodu a biedu počas roka, drobný hustý dážď bol zasa predpoveďou dobrej úrody.

Obľúbeným zvykom bolo zametanie smetia do kúta miestnosti, nie však von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, čiže nezomrel. Zakázané boli taktiež niektoré práce v domácnosti, ako pranie i vešanie bielizne, lebo by hrozilo, že ten, kto ju vešal, by si privodil mučivú smrť.

V silvestrovskom období sa tradične konali zakáľačky, tiež sa vo veľkom plánovali svadby a všetci sa tak už pripravovali na blížiace sa fašiangy. Na Slovensku sa doteraz zachovala stará povera, že šťastie prináša prasiatko, a preto na novoročnom stole chýba akékoľvek mäso z hydiny, s ktorým by odletel všetok majetok. Zato nesmie chýbať mäso bravčové, najlepšie pečené prasiatko. Okrem toho sa podávala šošovica a jedlá s makom, ktoré taktiež symbolizovali hojnosť a bohatstvo.

Na Nový rok musela byť celá domácnosť čistá a uprataná, nech takou ostane aj po zvyšok roka. Každá gazdinka 31. decembra vyniesla smeti, prezliekla periny, vyprala a upratala všetko, čo mohla . Na Nový rok totiž nesmel zostať žiaden rest, aby ich netrápil celý ďalší rok, inak hrozilo, že sa upracujú na smrť. Ženy zasa chodili do kostola odeté v bielom, čím si mali zabezpečiť úrodu kvalitného ľanu. Niekde v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy.

Bolo zakázané, aby do domu vstúpila žena ako prvá, ako aj nič dobré neveštil  príchod starca v kožuchu, pretože sa tým odplašilo všetko šťastie i prosperita. O to viac boli v každom dome vítaní mladí chlapci – vinšovníci. Bolo nemysliteľné prísť na návštevu s prázdnymi rukami.

Na dedinách bolo zvykom, že domácnosti navštevovali dvaja muži, prezlečení za ženy, takzvané „kurine baby“. Jeden mal slamený veniec a zvon, druhý zas kožuch a sukňu zo slamy. Ženy slamu zo sukne trhali a hádzali do kurínov, aby sliepky lepšie niesli.

Počas silvestrovskej noci chodili po domoch aj ometačky – chudobné ženy oblečené v čiernom, s bielou šatkou na hlave. Zaklopali na dvere, bez slova vošli dnu, prišli k peci, trikrát po nej prešli rukou – „omietli“ ju a požehnali ju slovami „V mene Otca, Syna i Ducha Svätého.“ Tento rituál mal zabrániť akýmkoľvek nešťastným osudom v rodine. Hospodár im následne za ometanie dával peniaze.

Všetky novoročné aj silvestrovské zvyky sa na Slovensku líšili v závislosti od regiónov. Podľa týchto zvykov by sa mohlo zdať, že svetom vládne magická moc ovplyvniteľná ľudským správaním. Avšak v kresťanskom svete, v ktorom sa Nový rok oslavuje v rámci vianočnej oktávy, jasne vidíme, že nad nami je Božia prozreteľnosť. Boh, ktorému osud sveta nie je ľahostajný. Nový rok prináša tri veľké pravdy: je to deň, v ktorom Božie Dieťa podstúpilo starým židovským obyčajom obriezku a dostalo meno. Je to deň v ktorom Cirkev od roku 1969 slávi slávnosť Panny Márie Bohorodičky, a tým spôsobom nám pripomína, že Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. Boh, ktorý sa stal človekom pre nás a priniesol nám zmierenie – pokoj. Preto pápež Pavol VI. v roku 1968 Nový rok ustanovil Dňom modlitby za pokoj vo svete. Tieto tajomstva sú skutočnou duchovnou hodnotou začiatku Nového roka. Keď ho so živou vierou prežijeme v liturgii Cirkvi a doma zachováme staré tradície ako príležitosť hodnej a dobrej zábavy, určíte vojdeme do nového roka s Božím požehnaním.

Na záver dovoľte krátky novoročný vinš: Vinšujem Vám Nový rok, aby Vám odpadol z pece bok, z hrnca ucho, z gazdinej brucho, a zo strechy rúra, aby ste do roka mali Ďura.

P. Adam Baran, OFMConv.