Generálne kapituly: Zaujímavosti

Podrobnosti: Uverejnené: 18. júl 2012; Prečítané: 3898x

003 Je pravda, že jedna z kapitúl prikázala zničiť najstaršie životopisy sv. Františka? Odpoveď na túto a na iné zaujímavé otázky...

Dejiny františkánskeho rádu prinášajú množstvo zaujímavých skutočností, ktoré sú spojené so slávením niektorých generálnych kapitúl. Čo ste ešte nevedeli?

Odkedy slávia františkáni kapituly?

Prvé veľké stretnutie bratov spojené so vzájomnou výmenou skúseností sa odohralo v roku 1212. Bolo to ešte za života sv. Františka. Bratia sa pravdepodobne zišli na sviatok Turíc (13. mája). Toto stretnutie sa zrejme ukázalo byť užitočným, pretože odvtedy sa organizovala podobná akcia až dvakrát ročne (okrem Turíc aj na sviatok sv. Michala archanjela). Bratia sa pravidelne stretávali v Assisi. Od roku 1217 konali kapitulu už iba raz ročne (na Turíce). Od roku 1221 bratia, ktorí pôsobili v zámorí a v zaalpských krajoch, nemuseli prichádzať každý rok. Do Assisi chodili na kapitulu každé tri roky. Prax v nasledujúcich rokoch ukázala, že bratia sa stretávali v prvej polovici 13. stor. v rôznych kratších i dlhších intervaloch. Neskôr sa toto obdobie troch rokov snažili uzákoniť. Od roku 1617 až dodnes platí, že generálna kapitula sa má konať každých 6 rokov.

Na ktorú kapitulu so svätým Františkom bratia spomínali najradšej?

Keď sa medzi františkánmi spomína „Rohožková kapitula“, všetci vedia, že ide o stretnutie bratov pôsobiacich po celom svete, ktorí v roku 1221 prišli do Assisi za svojím zakladateľom. Bolo ich až 5 000, medzi nimi i sv. Anton Paduánsky. Samozrejme, že sv. František ich nemal kde ubytovať. Na sedenie i ochranu pred poveternostnými podmienkami im slúžili iba trstinové rohože, z ktorých si pripravili provizórne stánky. Tieto skromné podmienky menším bratom utkveli v pamäti aj preto, lebo „Rohožková kapitula“ bola veľmi dôležitá. Schválili na nej prvú Regulu menších bratov (u nás je známa ako „Nepotvrdená regula“, pretože pápežskú bulu dostal sv. František k inému – neskoršiemu a kratšiemu textu reguly). Táto kapitula sa spomína i v Kvietkoch svätého Františka.

Musí sa kapitula konať vždy v Assisi?

Nie, nemusí. Spočiatku bratia prichádzali každoročne na kapitulu do Assisi ku kostolu Matky Božej Anjelskej (Porciunkula). Táto prax bola uzákonená v prvej regule. Regula, ktorú neskôr potvrdil pápež Honorius III. a platí dodnes, káže generálnemu ministrovi zvolať bratov každé tri roky v čase Turíc, nehovorí však o mieste. Stanovenie miesta a prispôsobenie času konania kapituly spadajú podľa Reguly sv. Františka do kompetencie generálneho ministra. .

Na ktorej kapitule sa rozhodli bratia pre misijnú činnosť?

Na kapitule v roku 1217 František s bratmi rozhodli, že niektorí bratia pôjdu na misie k moslimom a do zaalpských krajov. Následne boli vyslaní bratia aj do Uhorska a došli až na územie dnešného Slovenska. V roku 1224 už misijná činnosť bratov prinášala prvé plody, o čom svedčí skutočnosť vzniku anglickej provincie. Uhorská provincia vznikla potom v roku 1239.

..........................................................................Čím sa preslávil prvý nástupca sv. Františka?

005 Brat Eliáš, prvý nástupca sv. Františka, koordinoval stavbu nášho materského kláštora Sacro Conveto v Assisi. Základný kameň veľkej baziliky, v ktorej malo spočinúť telo sv. Františka, požehnal sám pápež Gregor IX. v roku 1228. O dva roky neskôr bola počas slávenia generálnej kapituly slávnostne posvätená a bratia do nej uložili Františkovo telo. Veľký kláštor a slávna bazilika, ktorú pápež vyhlásil za pápežskú kaplnku a následne obdaril mnohými milosťami, sa niektorým skupinám bratov nepozdávali v zhode s minoritskou skromnosťou.

Odkedy sa bratia venujú na kapitulách konštitúciám?

Od roku 1239. Veľmi skoro sa totiž ukázalo, že meniace sa životné podmienky, požiadavky pápežov kladené na novú rehoľu, rôzne názory bratov na interpretáciu reguly a kultúrne rozdiely v jednotlivých krajoch vyžadujú bližšie špecifikovanie predpisov obsiahnutých vo veľmi stručnom texte Reguly sv. Františka. Kapitula, ktorá bola slávená v Ríme v roku 1239 schválila prvé konštitúcie - tzv. Constitutiones Antique.

Prečo si františkáni tak vážia sv. Bonaventúru?

Sv. Bonaventúra nebol len prvým kardinálom z rodiny menších bratov – bol i vynikajúcim teológom, veľmi skromným bratom a rozvážnym predstaveným. Svojím prístupom k rôznym problémom v reholi spôsobil, že počas obdobia, v ktorom vykonával funkciu generálneho ministra, vládla v reholi jednota a pokoj. Bol autorom tzv. Narbonských konštitúcií, ktoré schválila kapitula v roku 1260.

Je pravda, že najstaršie životopisy sv. Františka prikázali bratia zničiť?

Áno, je. V roku 1263 generálna kapitula v Pise schválila oficiálny text životopisu sv. Františka z Assisi. Jeho autorom bol vtedajší generál, sv. Bonaventúra. Staršie biografie údajne obsahovali množstvo legiend. Bonaventúra ako skúsený vedec vyhotovil kritický životopis, ktorý poznáme pod názvom Vita Magna. Ďalšia kapitula o tri roky neskôr prikázala staršie verzie legiend o sv. Františkovi zničiť. Nepodarilo sa to však úplne. Dnes poznáme ďalšie dva, o trocha staršie biografie pochádzajúce z pera sv. Tomáša z Celana. Po celé stáročia boli ukryté. Prvý bol objavený v roku 1768, druhý až v roku 1806.

Z histórie poznáme obdobie protipápežov. Komu boli v tom čase verní františkáni?

Keď boli v cirkvi protipápeži, vyskytli sa aj „protigeneráli“ františkánskeho rádu. V období rokov 1379 – 1414 sa konalo 13 kapitúl, ktoré považujeme za legálne. Na týchto kapitulách sa vybrali generálni ministri, ktorí boli verní rímskemu pápežovi. Mnohí francúzski františkáni však podporovali pápežov v Avignone a slávili v tomto období 14 kapitúl, ktoré volili svojho „antigenerála“. Jednému z našich bratov sa dokonca „podarilo“ stať protipápežom. V zložitej situácii bol za pápeža na koncile v Pise v roku 1409 zvolený kardinál Petros Philargos, františkán pochádzajúci z Grécka, ktorý si dal meno Alexander V. Dve kapituly v rokoch 1411 a 1414 sa postavili na stranu antipápeža so sídlom v Pise - Jána XXIII.

Predsedal niekedy generálnej kapitule sám pápež?

Áno. Keď bratia slávili prvýkrát generálnu kapitulu (v poradí stú) v novom Konvente Svätých apoštolov v Ríme, predsedal jej sám pápež Sixtus IV., ktorý bol tiež konventuálnym františkánom. Následne sa tento kláštor stal generálnou kúriou a sídlom generálneho ministra nášho rádu a je ním až dodnes. V tomto kláštore sa konalo celkovo 45 generálnych kapitúl. Okrem Sixta IV. predsedali kapitulám aj iní pápeži: Benedikt XIII. (1725), Benedikt IV. (1753), Klement XIII. (1759 a 1765) a Klement XIV. (1771).

Kto je nástupcom sv. Františka, keď sa rád rozdelil?

Konvent sv. Apoštolov v Ríme sa stal v roku 1517 miestom 113. generálnej kapituly rádu, ktorý sa vtedy definitívne rozdelil na dve vetvy – observantov a konventuálov. Pápež Lev X. dovolil totiž deň pred začiatkom konania tejto kapituly konventuálom, aby si zvolili vlastného generálneho ministra a udelil im plnú autonómiu. Generálnym ministrom konventuálnej vetvy sa vtedy stal br. Antonio Marcello de Petris da Cherso. Od tohto času konajú konventuáli a observanti kapituly oddelene a volia si svojich vlastných generálnych ministrov. Kláštor Sacro Convento v Assisi, opatrujúci telo sv. Františka, ostal v rukách konventuálnej vetvy.

Kríza inštitúcie kapitúl?

Obdobie baroka bolo pre minoritov časom veľkého duchovného i personálneho rozkvetu. Po roku 1789 sa však nášmu rádu dlho nepodarilo zvolať generálnu kapitulu. Tá sa nakoniec nekonala celých 35 rokov. Môže za to veľká kríza spôsobená francúzskou revolúciou. V tomto období začali minoriti nosiť čierny habit.

Je pravda, že telo sv. Františka bolo stratené?

Nie. Bratia len nevedeli, kde je presné miesto pochovania. V roku 1818 sa v Sacro Convento pokúsili nájsť telo sv. Františka, ktoré nechal opatrný brat Eliáš v bazilike veľmi dobre ukryť. Našli ho až po 52 nociach náročného kopania. Priestor, ktorý v bazilike vyhĺbili, premenili potom na skromnú podzemnú kaplnku a bazilika tak získala ďalšie podlažie i ľahký prístup k relikviám zakladateľa, ktoré do novej kaplnky slávnostne uložili v októbri roku 1824, keď sa minoriti konečne opäť zišli na generálnej kapitule v Assisi. Ani potom sa však nedarilo rehoľu obnoviť tak, aby sa konali generálne kapituly pravidelne. V roku 1889 bolo minoritov na celom svete už iba 1481. Účinná obnova rádu sa začala až na počiatku 20. storočia. Súvisela s obnovením spoločného života, otvorením sa rádu na pastoráciu a výchovu dospievajúcich chlapcov, rozhodnutím investovať svoje sily do misijnej činnosti a v neposlednom rade s pôsobením sv. Maximiliána Kolbe, ktorý založil hnutie Rytierstvo Nepoškvrnenej a zaangažoval rehoľu v oblasti, ktorú dnes nazývame nová evanjelizácia.

Spracoval br. Jozef Sukeník

Zdroj: oficiálna stránka venovaná GK2013

Snímky: br. Jozef, internet