Od minoritov z Ukrajiny

Podrobnosti

Uverejnené: 02. marec 2022

Prečítané: 1027x

Pred chvíľkou sme dostali informáciu od našich bratov z Ukrajiny.

Po niekoľkých dňoch ruského útoku na Ukrajinu nie je možné byť ľahostajný. Každý deň zomierajú ľudia a krajina, v ktorej žijeme, sa nám rúca pred očami. Vojna sa vedie na viacerých frontoch. Najviditeľnejšia je agresia a nenávisť. Rusko je pre Ukrajinu brat, priateľ. Máme spoločné korene, spoločnú históriu, spoločných hrdinov a spoločné tradície. Najskôr sa objaví otázka, po ktorej nasleduje zdesenie. Prečo brat zabíja brata?

Boje prebiehajú v mnohých mestách súčasne pozdĺž hranice s Ruskom na východe, severe a juhu. Najčastejšie v noci sú mestá po celej krajine ostreľované raketami. Napadnuté sú letiská, vojenské ciele, sklady pohonných hmôt, plynovody, vodovody, elektrárne a obytné domy. To nám nedovoľuje pokojne spať alebo žiť, aj keď sme ďaleko od miest, kde sa bojuje.

Niekoľko stoviek tisíc ľudí utieklo zo svojich domovov pred vojnou. Tisíce matiek s deťmi táboria na železničných staniciach a hraničných priechodoch s Európou. V krajine vládne mobilizácia a nadšenie. Zvíťazíme a porazíme nepriateľa. To však nezakryje strach. Dezinformácie spôsobujú spúšť. Z času na čas sa objavujú falošné poplachy a falošné informácie.

Provinciálna kustódia Svätého kríža Rádu menších bratov konventuálov na Ukrajine má päť kláštorov. Dve sú za riekou Dneper: Kremenčuk a Boryspil a tri na západe: Ľvov, Boľšovce a Mackovce. Snažíme sa žiť normálny život. Slávime Eucharistiu a sviatosť pokánia a zmierenia. Adorujeme Najsvätejšiu sviatosť, modlíme sa ruženec. V prvý deň vojny bolo požehnané manželstvo chlapca povolaného do armády a bola udelená sviatosť krstu dieťaťu, ktorého otec bojuje v civilnej obrane mesta.

V kláštoroch v západnej časti krajiny prijímame tých, ktorí utekajú pred vojnou. Na východe sa staráme o bezdomovcov a ľudí, ktorí potrebujú jedlo, hygienu a zdravotnú starostlivosť.

V prvý deň invázie ruskej armády sme sa v breviári počas Modlitby cez deň modlili slovami Žalmu 80, ktorý hovorí o vinici - národe, ktorú zasadil Pán Boh, a prosili sme: Bože, prečo si zbúral je ohradu, ... Pane Bože zástupov, obnov nás...zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu! Touto smutnou modlitbou, ale s nádejou, chcem ukončiť toto moje svedectvo. Spolu s mojimi bratmi verím, že nás táto ťažká skúsenosť posilní a priblíži k Bohu.

Ku textu sú priložené fotografie, ktoré ukazujú našich bratov modliacich sa v Kyjeve a prevážajúcich ľudí z východnej na západnú Ukrajinu a tiež situáciu na ľvovskej vlakovej stanici.

Text: Stanislav Kawa OFMConv.; foto: minoriti UA