Štyri noci (a päť dní) v Lisabone

Podrobnosti

Uverejnené: 20. júl 2022

Prečítané: 1240x

Koncom júna sa v našom kláštore v Lisabone uskutočnilo prípravné stretnutie pred budúcoročnými svetovými dňami mládeže. Slovenskú kustódiu reprezentoval br. Tomáš M. Vlček.

Pondelok

Z Levoče sa dá do Lisabonu docestovať za neuveriteľných dvanásť hodín s tým, že keď si v cieli posuniete čas o hodinu dozadu, tak máte pocit, že tých hodín bolo iba jedenásť. Potom síce ešte chvíľu trvá, kým sa 20 bratov z rôznych kútov Európy a Ameriky ubytovaných na troch rôznych miestach zíde na spoločnej svätej omši, ale podarilo sa nám to presne podľa plánu o 19:30 v kostole sv. Kláry. Hoci svätá Klára je už v nebi dlho, kostol bol postavený pomerne nedávno, a to vo štvrti, ktorá vznikla príchodom imigrantov z bývalých portugalských kolónií. Aj keď mnohí moderné kostoly nemusia, mňa šokoval iba obraz vo farskej kancelárii. Netuším, ako sa to mohlo stať, ale visel tam obraz Panny Márie Kalvárskej (alias Matki Bożej Kalwaryjskiej), ktorá je uctievaná na opačnom konci Európy, konkrétne v Poľsku pri ukrajinskej hranici, v obci Kalwaria Pacławska, kde som pred desiatimi rokmi prežíval svoj noviciát. Ale vráťme sa do Portugalska. Po svätej omši sme zjedli večeru, zoznámili sme sa medzi sebou i s plánom na najbližšie dni a išli sme spať.

Utorok

A tak nastal utorok, druhý deň stretnutia. Po ranných modlitbách a raňajkách sme pokračovali v zoznamovaní sa. Zoznámili sme sa s našou farnosťou v Lisabone, s portugalským národom i cirkvou a taktiež s koncepciou svetových dní mládeže. Po obede sme sa vybrali na miesto konania záverečnej svätej omše s pápežom – Parque Tejo. Hoci nás od svetových dní mládeže delí ešte celý rok, táto oblasť je už ohradená a odovzdaná do rúk buldozérov a iných strojov, ktoré upravujú terén. Inak, hneď vedľa sa nachádza Parque das Nações, kde sa v roku 1998 konalo EXPO. Cestou späť sme sa zastavili na svätú omšu v kostole sv. Maximiliána M. Kolbe, ktorý tiež spravujú naši bratia.

Streda

V stredu sme sa po ranných modlitbách a raňajkách vybrali do centra Lisabonu. Pešo. Pozoruhodné je, že takmer všetky chodníky sú vydláždené malými bielymi kockami. Keďže sme cestou aj trochu zmokli, zistili sme, že v daždi sú dosť šmykľavé. Naším cieľom bol rodný dom svätého Antona (toho „Paduánskeho“, hoci v Lisabone znie tento prívlastok trochu zvláštne). Hneď vedľa sa nachádza aj múzeum svätého Antona, ktoré sme navštívili ako prvé. Potom sme v kostole slávili svätú omšu a nakoniec sme navštívili samotné miesto narodenia. Popoludní sme mali rozchod, ktorý som využil na stretnutie s dvoma kamarátmi zo Slovenska. Našli ma vďaka príbehom na instagrame a hoci naše stretnutie trvalo len niečo cez hodinu, dozvedel som sa o Lisabone mnoho zaujímavých vecí. Po rozlúčke so Slovákmi som v prehliadke mesta pokračoval so spolubratom z Poľska – navštívili sme katedrálu a zopár strmých uličiek. Dokonca sme sa dokázali sami vrátiť metrom do kláštora, za čo sme boli odmenení spoločnou modlitbou večerných chvál a dobrou večerou. Aby toho ešte nebolo málo, okolo 21:00 sme ešte absolvovali online stretnutie so sestrou, ktorá má na starosti prihlasovanie na svetové dni mládeže.

Štvrtok

Vo štvrtok sme hneď ráno vyrazili autobusom do Fatimy. Po modlitbe pri hroboch pastierikov sme slávili svätú omšu. Potom sme sa presunuli do Valinhos, kde sme navštívili rodný dom sestry Lucie. Cestou sme sa modlili ruženec – každý desiatok v inom jazyku. Po chutnom portugalskom obede v štýle „treska so zemiakmi“ (nepredstavujte si slovenskú tresku, lebo Portugalci jedia tresku na milión spôsobov) sme sa vrátili do Lisabonu, kde nás ešte čakal bohatý program. Najprv online stretnutie s bratmi, ktorí nemohli prísť do Lisabonu. Potom stretnutie s otcom biskupom menom Américo Aguiar, ktorý má na starosti organizáciu svetových dní mládeže. Potom večera s dobrovoľníkmi, ktorí majú na starosti organizáciu svetových dní mládeže v našej farnosti. Počas nej sme stihli osláviť aj narodeniny jedného zo spolubratov. Potom modlitbová vigília s týmito dobrovoľníkmi a okolo polnoci ešte zmrzlina s kláštorných zásob.

Piatok

No a v piatok sme celý deň už len odchádzali. Niektorí ráno, iní popoludní a ja večer. So spolubratom z Krakova sme ráno odslúžili svätú omšu po slovensky a nasledovalo balenie. Keďže ja som mal čas aj popoludní, tak som sa po obede ešte vybral do centra Lisabonu. Poslať pohľadnice a kúpiť čo najviac typických lisabonských koláčikov zvaných pastel de nata. Pokiaľ ide o pohľadnice, zatiaľ nemám informáciu o tom, že by už dorazili aj na Slovensko. Pokiaľ ide o lisabonské koláčiky, zjedli sme ich s deťmi v Levoči po svätej omši o 11:00 – keďže to bola posledná „detská“ pred letnými prázdninami, každý mal niečo upiecť a priniesť…

A čo ďalej?

Pokiaľ ide o stretnutie v Lisabone, myslím, že svoj účel splnilo. Spoznali sme sa navzájom a videli sme tiež dejisko budúcoročných svetových dní mládeže. Akurát ani stretnutie s organizátormi nám neprinieslo istotu, že naše skupiny mladých budú môcť bývať spolu na území našej lisabonskej farnosti. Nechcú totiž komunikovať veci skôr, než budú isté… A keďže žijeme v neistej dobe, nedá sa plánovať veľmi dopredu. Preto sa všetko definitívne rozhodne až po letných prázdninách…

Jedno je však isté. Slovenskí minoriti sa od 1. do 6. augusta 2023 na svetové dni mládeže v Lisabone chystajú… Pravdepodobne aj na dni v diecézach posledný júlový týždeň. Ak by si sa k nám chcel pridať, píš na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..