Nový život sa rodí na kríži

Podrobnosti

Uverejnené: 13. september 2009

Prečítané: 3078x

Prvé svedectvá o slávení sviatku Povýšenia sv. Kríža pochádzajú z prvej polovice 4. storočia. Podľa alexandrijskej kroniky cisárovná Helena dňa 14. septembra  320 našla Kristov kríž. Pri tejto príležitosti vybudovali v Jeruzaleme ...

Prvé svedectvá o slávení sviatku Povýšenia sv. Kríža pochádzajú z prvej polovice 4. storočia. Podľa alexandrijskej kroniky cisárovná Helena dňa 14. septembra  320 našla Kristov kríž. Pri tejto príležitosti vybudovali v Jeruzaleme na golgotskom vrchu dve baziliky: Martyrium (Mučeníkov) a Anastasis (Zmŕtvychvstania). Bazilika Mučeníkov bola nazývaná tiež bazilikou Kríža.

Posvätenie oboch kostolov bolo v roku 335 a na adoráciu bol vystavený Kristov kríž.
Kult relikvií sv. kríža sa v celej Cirkvi veľmi rozmohol. Jednak výnimočný význam im bol pripísaný v roku 614 keď bolo napadnuté mesto Jeruzalem a keď bol zničený kostol, kde boli relikvie prechovávané. V roku 630 bol sv. kríž znova nájdený.

Centrálnym motívom liturgie sviatku Povýšenia sv. Kríža je Kristova smrť na kríži a vykúpenie, ktoré sa na ňom uskutočnilo. Chválime sa krížom nášho Pána Ježiša Krista, lebo v ňom je naša spása, život i zmŕtvychvstanie, ním sme spasení a oslobodení. Cieľom Kristovej smrti na kríži je spása všetkých ľudí a preto v tento sviatok prosíme o dar poznania tohto veľkého tajomstva, aby sme jeho ovocie mohli zažívať v nebi.

Na kríž máme pozerať v kontexte zmŕtvychvstania, lebo kríž sám o sebe nie je cieľom, ale je cestou vedúcou k zmŕtvychvstaniu, čiže k plnosti života v Bohu. Nový život sa rodí na kríži a vedie nás k večnému životu.
Je to kríž, ktorý odsunul tmu a priniesol nám svetlo. Spolu s Ukrižovaným sa vznášame nahor, aby sme zriekajúc sa svojich hriechov, získali dobrá nebeské.

Tu vidíme, aká úžasná vec je vlastniť kríž. Kto kríž má, má poklad. Skrze kríž a v ňom samom sa nám predstavuje podstata nášho života, našej spásy. Keby nebolo kríža, Kristus by nebol ukrižovaný. Keby nebolo kríža, Život by nebol klincami pribitý na drevo. Keby nebol pribitý klincami, z boku by nevytryskla krv a voda očisťujúca tento svet, nezískali by sme slobodu, raj by nebol otvorený. Keby nebolo kríža, smrť by nebola pokonaná a peklo by nebolo pozbavené svojej moci. 

Kríž je veľký, lebo skrze kríž sme získali veľa dobrého. Kríž je znamením utrpenia, znamením víťazstva a teda pre všetkých sa stal znamením spásy. Kríž je chválou a vyvýšením Krista. Je drahocenným kalichom, v ktorom je všetko utrpenie, aké Kristus  na seba za nás prijal.

Pozerajme na tento kríž, ako nás k tomu vyzýva aj liturgia sviatku Povýšenia sv. Kríža. Čerpajme zo zdroja Božích milostí, aké boli obsiahnuté v siedmych sviatostiach Cirkvi. Kríž nám poskytuje duchovnú slobodu. Sviatosti nám otvárajú bránu večného života.

Keď hľadím na kríž, na ktorom zomrel Pán Ježiš, moje srdce prekypuje pokojom. Lámu sa vo mne napätia, ktoré sú vyvolané rôznymi ťažkosťami života. Nenávisť sa premieňa na lásku. Namiesto krivdy prichádza odpustenie. Hľadiac na kríž cítim lásku, ktorou ma Boh obdaril. Učím sa milovať. Láska je prameňom šťastia, ktoré oživuje moje zničené telo. Je to jediná možnosť, ako hovorievala Matka Tereza z Kalkaty, aby sme zvíťazili nad zlom, nenávisťou a túžbou po pomste.

Uprostred svätého mesta Jeruzalema je strom života a lístie stromu je na uzdravenie národov. Aleluja. /antifóna/

Spracoval P. Jozef Košč OFMConv.

foto: internet