17. september - Sviatok stigmatizácie sv. Františka z Assisi
- Podrobnosti
- Uverejnené: 16. september 2009
- Prečítané: 8806x
V roku 1224 sv. František Asisský dostal dar stigiem, stopy utrpenia Krista, cez ktoré sa ešte viac začal podobať na Toho, ktorého miloval nadovšetko.
V živote sv. Františka z Asissi (1182 – 1226) mala zvláštne miesto kontemplácia vtelenia Krista. Necelý rok po zorganizovaní inscenácie biblického narodenia Pána Ježiša v Greccio, František zotrvával v modlitbe a...
V roku 1224 sv. František Asisský dostal dar stigiem, stopy utrpenia Krista, cez ktoré sa ešte viac začal podobať na Toho, ktorého miloval nadovšetko.
V živote sv. Františka z Asissi (1182 – 1226) mala zvláštne miesto kontemplácia vtelenia Krista. Necelý rok po zorganizovaní inscenácie biblického narodenia Pána Ježiša v Greccio, František zotrvával v modlitbe a v štyridsaťdňovom pôste ku cti Michala Archaniela. V roku 1224, najpravdepodobnejšie 14. septembra ráno, na sviatok Povýšenia Svätého Kríža, kedy na hore La Verna sa modlil a kontemploval o utrpení Krista, dostal na svoje telo nezvyčajný dar – stigmy.
Kristus sa ukázal sv. Františkovi ako serafín, teda nadprirodzená bytosť, pokrytá šiestimi krídlami a pribitá na kríž. Z jeho tela vychádzali lúče, ktoré prebodli nohy, dlane i bok sv. Františka.
Sviatok stigmatizácie sv. Františka, potvrdený pápežom Benediktom XI., bol ustanovený na generálnej kapitule františkánov v roku 1337 v Cahors vo Francúzsku. Od tohto roku je 17.september oslavovaný v celej františkánskej rehole.
Ako píšu vo svojich dielach svätí mystici, ktorí dostali stigmy, taktiež sv. p. Pio (1887 – 1968) znamenia ich zahanbovali, spôsobovali fyzickú bolesť a aj morálne utrpenie. Avšak tí, ktorí ich mali, boli hrdí, že sa môžu ešte viac tak nezvyčajným spôsobom podobať na Krista. Boli šťastní z toho, že mohli trpieť podobne ako Kristus, ktorý cez utrpenie a obetovanie svojho života sa stal Spasiteľom sveta. Podobne to bolo aj so sv. Františkom z Asissi.
Tu je opis stigmatizácie sv. Františka z Asissi ako sa nachádza u Tomáša z Celana, františkána žijúceho v XIII. storočí, historika a prvého životopisca Chudáka z Asissi, čerpané z jeho „Rozpravy o zázrakoch sv. Františka“. Svätý, ponorený v kontemplácii, „ uzrel vo videní roztiahnutého nad sebou Serafína, visiaceho na kríži, majúceho šesť krídel, za ruky i nohy pribitého na kríž. Dve krídla ho dvíhali za hlavu, dve vynášali do letu a dve pokrývali celé telo.
Vidiac to, František sa veľmi prekvapil, a keď nevedel vysvetliť, čo by znamenalo to videnie, vtrhla mu do srdca radosť premiešaná so žalosťou. Tešil sa z láskavého výrazu, akým sa Serafín na neho pozeral, ale pribitie na kríž ho desilo. Rozmýšľal, aby pochopil, čo by mohla znamenať tá predpoveď a jeho duch sa bojazlivo namáhal nad nejakým porozumením. Kým hľadal vysvetlenie zvonku a vysvetlenie nenašiel, náhle, v ňom samom, sa mu objavil pocit bolesti.
Okamžite totiž na jeho rukách i nohách sa začali javiť znaky po klincoch, ako to predtým videl u Muža ukrižovaného nad sebou vo vzduchu. Jeho ruky aj nohy vyzerali klincami prerazené priamo v strede, hlavy klincov boli viditeľne na vnútornej strane rúk a na vrchnej strane nôh a ich ostré konce boli na obrátenej strane... Pravý bok zas bol akoby prepichnutý kopijou, mal na sebe červené jazvy, ktoré veľmi často krvácali a vlhčili tuniku ako aj nohavice svätou krvou.“