Denník cyklopúte 2024 (2. časť)

26.7. Riga

Na tento deň sme sa už všetci veľmi tešili, pretože po troch dňoch na bicykloch sme konečne dali našim nohám a zadkom voľno!

Dopriali sme si dlhší spánok a začali sme deň svätou omšou. Potom sme si dali pohodové raňajky a vybrali sa do Rigy - tentokrát sme naše dvojkolesové tátoše vymenili za príjemnejšie sedenie vo vlaku. Naše prvé kroky viedli na vežu evanjelického kostola sv. Petra, odkiaľ bol krásny výhľad na celé mesto. Niektorí mladší účastníci ale predsa len dali prednosť káve v miestnej kaviarni. Rigou nás sprevádzala naša cyklopútnička Mária, študentka architektúry, a tak to bolo teraz viac tour de budovy rôzneho charakteru - krásny Dom čiernych hláv, tri spojené stredoveké domy nazvané Traja bratia, či Prezidentský palác. Zastavili sme sa aj v adoračnej kaplnke na modlitbu desiatku ruženca. Cestou sme natrafili  na slovenské veľvyslanectvo a naša diplomatka Katka išla pozdraviť svojich kolegov. Na obed sme sa rozdelili. Vekom skúsenejšia skupinka sa vybrala do známej Centrálnej tržnice zaradenej do UNESCA. Mladšia časť našej cykloskupiny chcela vidieť ešte o trochu viac z mesta a  pokračovali v prechádzke mestom. Cestou na stanicu nás chytil silný lejak, ktorý sme prečkali v neďalekej kaviarni. Po nákupe potravín sme už nasadli do vlaku späť do Jūrmaly do nášho prímorského domu, a potom sme sa vybrali  peši na pláž k moru. Potešilo nás, že nie je až tak veľmi studené a tak sa väčšina cyklopútnikov išla schladiť do jeho vĺn. Zahrali sme sa na pláži volejbal a niektorí si na osuške aj podriemali . Po návrate do nášho domčeka sme sa pustili do revízie našich bicyklov, ktoré po predchádzajúcom upršanom dni potrebovali vyčistiť reťaze a niektoré aj opraviť brzdy. Nasledovala spoločná večera, a potom nás Baltské more ešte predsa len zlákalo a pomodlili sme sa vešpery na pláži pri západe slnka. Zaspávali sme vďační za pekne prežitý deň a s očakávaním, čo prinesie ten nasledujúci.

27.7. Riga-Limbaži 109 km

Po dni voľna sme sa síce cítili vyspato, no trochu ťažšie sa nám opäť sadalo na bicykel. Po budíku o siedmej nasledovala sv. omša s rannými chválami v kaplnke nášho domu a raňajky. Opúšťame mesto Jūrmala idúc niekoľko kilometrov peknými cestami a cyklotrasou. Viedla nás lesom a popri železnici. Na povzbudenie nám jeden vlak dokonca aj povzbudivo zatrúbil, čo nás veľmi potešilo. Postupne vchádzame do Rigy. Cesta mestom je náročnejšia na pozornosť, no o to zaujímavejšia na pozorovanie rôznych ciest, ulíc, výhľadov. Prechádzame aj cez most, ktorým bol inšpirovaný práve náš most SNP v Bratislave. Už len kúsok a máme prestávku pri pravoslávnom kostole v Rige. Pomodlíme sa desiatok a s malou dušičkou zájdeme do najbližšieho hotela na krajšie WC. Vďaka našej cyklopútničke Katke a jej nemeckým jazykových schopnostiam sme si stihli aj presnejšie dohodnúť náš príchod na dnešné ubytovanie. Pokračujeme cyklotrasou popri diaľnici a nasleduje ďalšia prestávka s chutnou desiatou od Blanky. Prechádzame popri mori. Už len 24 km a máme obednú prestávku. Zastavili sme sa pri kostole. Pomodlíme sa desiatok ruženca, dáme si výborné tortilly, ktoré nám Blanka na obed pripravila a vyberieme sa lesom k moru, našťastie pešo, aspoň si naše sedacie svaly trochu oddýchnu. Keby sme mali viac času, tak by sme sa v tej vode aj osviežili. Popozerali sme si okolie, povzbudili sme  pána, ktorému očividne nešlo nafúknuť nafukovacie kreslo a spokojne sme odišli späť k našim bicyklom. Ďalších 40 km ubehlo rýchlo, ešte jedna posledná prestávka a sme na mieste. Ako sme prichádzali do Limbadži, cesta sa nečakane začala vlniť hore a dole. Do mesta prichádzame veľkolepo, nie že by nás tam všetci vítali, to nie, no bolo na nás nalepených veľa prekvapených očí, že ako sme sa tam vlastne dostali. Tentoraz spíme na dvoch farách. Jedna katolícka, tam spia chlapci. Boli ohúrení svojim ubytovaním. Spali priamo v kostole, teda v jeho podkroví na fare, ešte aj veža kostola prechádzala cez farskú obývačku. Bolo to iste zaujímavé, no ktovie, čo by na to povedal architekt. Dievčatá spali zas na evanjelickej fare v pastoračnom centre. Večera, dokončenie ruženca, vešpery, a išli sme radšej spať, lebo zajtra sú raňajky už o 5:45.

28.7. Limbaži-Pärnu 126 km

Dnes je nedeľa. Bicyklujeme už od rána, ide sa nám dobre, lebo cesty sú prázdne. Počas prvých 40 km sme po ceste stretli len 4 autá, z toho 2-krát nášho Adama, ktorý nás obiehal. Snažili sme sa robiť veľmi krátke prestávky, aby sme sa vyhli prichádzajúcej sa búrke. Prechádzame cez lúky, polia a počas cesty pozorujeme bocianov, ktorých je  v celom Pobaltí pomerne veľa. Cez ďalšiu prestávku sa modlíme desiatok pri luteránskom kostole. Pokračujeme ďalej, dedín ani miest tu veľa nie je, keď už aj je nejaká odbočka s názvom miesta, zväčša smeruje priamo do dvora, kde sú jeden- dva domy, predpokladáme, že sú to miestni hospodári. Ťažko sa nám hľadajú miesta na prestávku s autom a tak zastavujeme často aj na pumpe a občerstvíme sa chutnou desiatou s výborným ovocným keksíkom z Lidla, ktorý nemožno kúpiť na Slovensku a chlebíkom s nátierkou. Už prichádzame k hraniciam, nie je to  veľmi poznať, pretože prechádzame po málo frekventovanej ceste, aby sme sa vyhli nebezpečným kamiónom. Našťastie pri hraniciach bola tabuľa s nápisom Estónsko a tak sme si radostne spravili fotku. Vedeli ste, že nikto z nás ešte v Estónsku nebol? Všetci sme sa tešili. Snažili sme sa pokračovať v rýchlom tempe, keďže stále utekáme pred dažďom. Postupne si všímame rozdielnosť krajiny po prechode cez hranice, je to tu upravenejšie a aj ľudia sa zdajú byť priateľskejší k cyklistom a cyklotrasám. Jednu prestávku máme  pri potravinách. Tu sme si pochutnali na estónskej čokoláde. Cestou sme opäť uvideli luteránsky kostol, pri ktorom sme sa pomodlili desiatok ruženca. Keď sme skúšali, či je otvorený, bol zamknutý, no po chvíli sme počuli hlasy a kostol sa otvoril.  Miestny kňaz nás pozval dnu, povedal nám niečo o tomto malom kostolíku a dozvedeli sme sa, že asi pred 20 rokmi bol na Slovensku na konferencii. Potom sme sa pomodlili. Pomaly začali prichádzať ľudia na svätú omšu, tak sme opäť zobrali svoje bicykle a pokračovali sme v ceste do Pärnu. Cestu nám ďalej spríjemňujú krásne cyklotrasy cez lesy. Stretávame ďalšiu väčšiu skupinu cyklistov a navzájom sa zdravíme štrnganím zvončekov. Ešte krátka prestávka na WC a po niekoľkých ďalších desiatkach kilometrov prichádzame do pobrežného mesta Pärnu. Tak sme to teda stihli ešte pred dažďom a už o 15-tej sme na maličkej katolíckej fare. Z vonku vyzerala nenápadne, celkom ako bežný dom v zástavbe, no vo vnútri boli naozaj pekné priestory. Ešte nás čakala oprava jedného malého defektu a mohli sme sa začať sprchovať. Niektorí sa  vybrali pozrieť more a zasiahla ich sprcha priamo z oblakov. More bolo pri pobreží veľmi plytké a až vo veľkej diaľke sme videli ľudí, ktorým siahala voda aspoň po kolená. Blízko bol tiež veľmi pekný drevený chodník ponad močiare aj s menšou vyhliadkou. Keď sme sa vrátili, zúčastnili sme sa na nedeľnej svätej omši a mali sme spoločnú večeru, brokolicovú polievku a mäso. Vonku sa ešte viac rozpršalo, no nás to už nevystrašilo a išli sme sa ešte prejsť po tomto malebnom meste. Vrátili sme sa asi po hodine a zatiaľ čo sa väčšina rozhodla dať prednosť spánku, mladí išli ešte hrať spoločenské hry, veď zajtra vstávame až o siedmej.