Denník cyklopúte 2024 (3. časť)

Podrobnosti

Uverejnené: 18. august 2024

Prečítané: 458x

29.7. Pärnu-Ridala (Hapssalu)

Ráno sme sa zobudili do silného dažďa, ktorý sme očakávali, preto  sa svätá omša naplánovala na  neskorší čas, až o 8:00.

Dážď neustával, a tak sme si dali pohodové raňajky po ktorých sme sa dlhšie porozprávali. V kľude sme sa zbalili, ale keďže dážď neustával, nakoniec sme predsa len vytiahli bicykle, natiahli pršiplášte a pred jedenástou sme vyrazili na cestu. Tento deň preveril našu odolnosť - dážď asi po dvoch hodinách síce ustal, ale silný protivietor zostal, a preto bola naša priemerná rýchlosť v tento deň o dosť nižšia. Ostrovom nádeje  v tomto boji s vetrom bola vidina Caravelly s Adamom a Blankou, ktorí nás vždy posilnili dobrou desiatou. Obedná prestávka sa začala desiatkom ruženca v starom ošarpanom evanjelickom kostole, a potom nás čakali výborné chlebíky v parku pri ruinách stredovekej pevnosti. Cesta pokračovala ďalej. Prechádzali sme aj starým kamenným mostom, ktorý bol svojho času najdlhším kamenným mostom  v Estónsku, je zapísaný v zozname stavebných pamiatok a stal sa turistickou atrakciou. Trasa viedla aj rušnými veľkými cestami, po ktorých fičali dodávky aj karavany, avšak popri krásnych estónskych lesoch to ubiehalo príjemnejšie. Dedinka alebo mestečko po ceste bolo vzácnosťou, a keď už sme aj na nejaké natrafili, bolo to zväčša pár domov. V jednej takejto dedinke sme mali ďalšiu prestávku. Zastali sme pri malom obchodíku, ktorý nám pripomenul, že aj Estónsko bolo súčasťou ZSSR - celá krajina nám inak pripomínala skôr škandinávske krajiny - príroda, domy, aj ľudia.  Po celý deň dul celkom silný protivietor, ale nakoniec sme zvládli príchod na ubytovanie. Spali sme v krásnom bledomodrom dome (naozaj ako v Škandinávii) v dedinke Ridala, ktorý bol kaplnkou aj farou miestnej evanjelickej cirkvi. Domček bol zariadený veľmi útulne, možno aj preto, že cirkev viedla pani farárka, ktorá nás milo privítala. Po sprche sme si spolu sadli k  stolu na výborne rizoto, ktoré pomáhal pripravovať Blanke náš šofér Adam, ktorý takto sem-tam zastával aj rolu druhého kuchára. Spolu s jedálňou tvorila druhú polovicu tejto miestnosti kaplnka, a tak to miestni veriaci nemajú po skončení liturgie ďaleko na agapé, doslova len pár krokov. Bolo to veľmi sympatické miesto, dokonca nad oltárom visela vitráž s Pannou Máriou. Po večeri sme sa išli pozrieť do starého stredovekého kostolíka z 13. storočia, ktorý bol súčasťou areálu tejto fary. V okolí sa nachádzali staré kamenné kríže a pomníky, celé to pôsobilo vo svetle zapadajúceho slnka veľmi krásne. Úzkymi chodbami sme sa dostali aj hore do podkrovia kostola. Vrátili sme sa do slnkom zaliatej fary, kde sa chlapci posadili za klavír a gitaru. Domčekom sa niesla krásna melódia, ktorá k západu slnka prenikajúcom veľkými oknami dotvárala romantickú atmosféru. Hneď sa nám vešpery  ľahšie modlili.  Väčšina z nás potom unavene zaľahla na karimatky. Trojica našich najmladších účastníkov ešte sfunkčnila saunu, ktorých je v Estónsku veľa a tak si niektorí po náročnom dni užili ešte trochu tepla.

30.7. Ridala-Tallinn

Ráno sme sa zobudili do posledného cyklistického dňa, na konci ktorého nás už čakal cieľ tohoročnej cyklopúte - Tallinn! Po rannej svätej omši, raňajkách a pobalení sme sa rozlúčili s útulnou evanjelickou farou v Ridale neďaleko Haapsalu a vysadli sme na bicykle. Na ceste sme opäť najskôr míňali len lesy, lesy a lesy - auto nás čakalo zväčša niekde pri ceste. Počas  krátkych prestávok sme zbierali sily na ďalší úsek cesty. Protivietor pokračoval, ale už bol slabší ako v predošlý deň - najťažšie však bolo vydržať už štvrtý deň po sebe šliapať do pedálov v monotónnom prostredí estónskej prírody a nevzdať to. Okolo obeda sa už prostredie zmenilo - jedna pauza bola aj pri reštaurácii pri pumpe, kde sme sa posilnili kávičkou a 30 km pred Tallinnom sme si dali obedovú prestávku v meste, na obed boli samozrejme Blankine výborne chlebíky - obed v reštaurácii sme si nechávali až na nasledujúci voľný deň v Tallinne. V tento deň trasa viedla aj popri gulagu Rummu, kde sme si opäť pripomenuli, že obyvatelia pobaltských štátov za komunistických čias prežili veľa bolesti. Pomaly sme sa blížili k cieľu! Uvideli sme pred sebou veľký nápis Tallinn, a tak nemohla chýbať fotka nás, šťastných cyklopútnikov, vyhadzujúcich prilby nad hlavy. Bicyklovali sme cyklotrasami mesta až do nádherného centra, ktoré nás naozaj očarilo! Priamo v centre sme boli aj ubytovaní, hneď v areáli katolíckej katedrály. Spali sme síce na karimatkách, ale lokalitu v centre by sme za postele nevymenili! Po sprche sme sa zišli na modlitbu ruženca, pri ktorej ešte Blanka a jej pomocníčky v duchu hesla „ora et labora” dokončovali večeru. Po nej sme si pospomínali na celý krásny čas na cyklopúti a poďakovali všetkým, vďaka ktorým cyklopúť mohla vzniknúť - v prvom rade organizátorovi pátrovi Luciánovi, ktorý sa staral nielen o duchovnú stránku našej púte, ale aj o strechu nad hlavou vo všetkých troch štátoch. Tiež Radovi, ktorý si dôkladne naštudoval trasu a plynulo doviedol náš pelotón až do cieľa bez jediného zaváhania. Taktiež Márii, ktorá jednak pátra povzbudzovala k ďalšiemu ročníku cyklopúte, ale tiež stála za tvorením trasy spolu s Radom. Ďalej kuchárke Blanke, ktorá nás vždy čakala s úsmevom na tvári a výborne pripraveným jedlom a v neposlednom rade Adamovi, ktorý bol naozaj profi šoférom, robil s Blankou nákupy a pomáhal, kde sa len dalo. Tento pekný čas sme oslávili aj ochutnaním tallinnského likéru a čokolád. Posledným bodom dnešného dňa bola prechádzka večerným Tallinnom, ktorý naozaj odporúčame navštíviť všetkým. Na vyhliadku z horného mesta sme prišli akurát na západ slnka, ktorý sa nádherne vynímal nad Baltským morom. Po príchode na ubytovanie sme už unavení, ale šťastní, zaľahli do spacákov, so slastným pocitom, že zajtra máme celý voľný deň na užívanie si našej krásnej cieľovej destinácie.

31.7. Tallinn

Deň v Tallinne začíname pomalým ránom a spoločnými raňajkami. O deviatej sme mali s pátrom Luciánom slovenskú svätú omšu v katedrále. Po nej miestny pán kaplán urobil krátku prehliadku bývalého dominikánskeho kláštora. Jeho nádvorie malo stredoveké čaro, vďaka ktorému sme sa premiestnili v čase. Krásne gotické okná. V kláštorných chodbách boli tabule z histórie kláštora a fotky z chodu farnosti. Zaujímavosťou je, že dnešná katedrála bola postavená v 19. storočí v priestoroch starého refektára, no ťažko je to spoznať, aj tak je majestátna. Ďalej naše kroky pokračovali už do centra mesta. Najskôr do pravoslávneho kostola sv. Mikuláša a potom do luteránskeho kostola sv. Olafa, tam sme išli aj na vežu, z ktorej bol krásny výhľad na mesto. Ešte sme sa poprechádzali po meste a pomaly sme sa rozdelili na obed, niektorí stavili na klasiku rezňa, iní zas zašli do tradičnej stredovekej reštaurácie, kde obsluhovali v tradičných odevoch. Po obede každý išiel svojou cestou, či už si oddýchnuť na ubytovanie, dať si zmrzlinu, alebo sa len tak poprechádzať po krásnom Tallinne. Prišiel už čas aj na večeru, kúpili sme si ju v miestnych potravinách a keďže to bol posledný nákup, mysleli sme aj na našich drahých zo Slovenska, aby sme im priniesli aspoň drobnosť. Po spoločnej večeri sme sa ešte domodlili ruženec a naložili sme  bicykle do auta, aby sme na druhý deň mali plynulejší odchod. Ešte poslednýkrát sme sa išli pozrieť na krásny západ slnka. Ten je v severských krajinách v lete trochu posunutý, vychutnali sme si ho až po 22. hodine. Po návrate do kláštora sme ešte stretli veľmi milého pána farára z Pärnu, ktorý prišiel na pracovnú návštevu do Tallinu, je Poliak, no v Estónsku to nie je nič nezvyčajné, keďže väčšina kňazov je tu z iných krajín. Spolu je v Estónsku len 13 kňazov. Estónsko nemá diecézu , pôsobí tu len jeden biskup na celú krajinu, je tu apoštolská administratúra a len 0,5 % obyvateľov sa hlási ku katolíckej cirkvi . A už len ísť spať, čaká nás posledná noc v Estónsku.

1.8. Odchod

Nadišiel deň odchodu. Po svätej omši v katedrále, raňajkách a balení sme vypravili posádku auta, ku ktorej sa pridal Peťo ako druhý šofér, pretože ich čakalo takmer 20 hodín cesty do Bratislavy. My ostatní sme sa ešte išli pozrieť na Pamätník vojny za nezávislosť na Námestí slobody, v blízkosti ktorého sme sa aj naobedovali. S plnými bruchami, no spokojní, sme sa vrátili na ubytovanie, zobrali sme si veci a milý pán farár z Pärnu spolu s jedným bohoslovcom nás v dvoch veľkých autách odviezli na letisko. Cesta bola akčná - po tom, čo sme sa otočili cez plnú čiaru do opačného smeru, aby sme stihli prísť načas na letisko, sa za nami o chvíľu otočilo aj policajné auto a na najbližšej zákrute nás už zastavovalo. Nevieme, či to bol šarm pána farára alebo naše modlitby, ale nakoniec to skončilo len varovaním, a tak sme bez pokuty ďalej pokračovali v ceste. Na letisku sme si ešte nakúpili posledné suveníry či estónske špeciality (niektorých zaujala medvedia konzerva, iných typický tmavý ražný chlieb či estónske čokolády) a po vyše dvoch hodinách letu sme sa ocitli už takmer na slovenskej zemi vo Schwechate. Sme veľmi vďační za týchto krásnych desať dní, ktoré sme prežili na bicykli, za všetky športové aj duchovné zážitky a za spoločenstvo, ktoré sme vytvorili. Tešíme sa na pokračovanie opäť o rok!

Text: Mária a Janka; foto: Lucián