Púť po stopách sv. Františka (záver)

Vyvrcholením našej púte bola ranná svätá omša v Porciunkule - mieste, o ktorom sv. František povedal, že ho nemôžu bratia nikdy opustiť.

Aj nám sa ťažko lúčilo s požehnaným kostolíkom Porciunkuly. Páter Lucián v homílii ocenil tri ženy, ktoré v živote tohto svätca odohrali dôležitú úlohu: matka, sv. Klára a jeho laická pomocníčka Jacoba de Settesoli a zdôraznil ich odkaz pre naše životy.

Pripravený autobus zhltol našu batožinu a s modlitbou ranných chvál začala naša 1060 kilometrov dlhá cesta na Slovensko. Tak ako sme v sobotu prišli s dažďom do Padovy, rovnako v daždi opúšťame v piatok ráno  Assisi. Sme však nesmierne vďační, že počas nášho pobytu nás sprevádzali len občasné slabé prehánky a tie nijako neovplyvnili bohatý program púte. Pán Arnold ako skúsený vodič bezpečne a isto viedol autobus po diaľnici smerom domov. Husté lesy, divoké hory a skalnaté vrchy tejto krásnej krajiny vystriedali úrodné polia a ovocné sady, ešte plné jabĺk, hrušiek a exotických hurmikaki.

Pri modlitbe bolestného ruženca sme Nebeskej Matke predniesli naše úmysly a prosby. Dlhý čas strávený na ceste umožnil rozšíriť náš modlitebný program. Prosby zaznievali aj v litániách k Duchu Svätému, v Loretánskych litániách, Korunke Božieho Milosrdenstva a na záver dňa v spoločných vešperách.

So západom slnka ustáva dážď a my pomaly opúšťame krásne Taliansko, krajinu sv. Františka, sv. Antona a sv. Kláry a cez vysoké Alpy prechádzame do Rakúska.

V neskorých nočných hodinách prichádzame do Bratislavy a pri kostole sv. Františka v Karlovej Vsi sa lúčime s vďakou za ochranu, za milostivý a požehnaný čas, ktorý sme spoločne strávili.

Ďakujeme aj pátrovi Luciánovi za jeho námahu trpezlivosť láskavý prístup, s ktorým túto púť pripravil a nás počas nej viedol. VĎAKA LUCIÁN !!!!! J

Arrivederci San Francesco !!!!

Text: Elena Fabová; foto: Jozef Fabo