Osimo: Otvorenie sarkofágu sv. Jozefa

Podrobnosti

Uverejnené: 26. október 2012

Prečítané: 3586x

Začiatkom októbra bolo v Bazilike sv. Jozefa Kupertínskeho v Osimo (IT) prevedené úradné rozpoznanie telesných ostatkov významného minoritského svätca.

.

V piatok 5. októbra 2012 úradná komisia zložená zo zástupcov diecézy a rehoľného predstavenstva zostúpila do krypty sv. Jozefa, minoritu, patróna študentov, pilotov, kozmonautov a obuvníkov, známeho predovšetkým veľkou pokorou, jednoduchosťou a mystickými darmi. O udalosti informoval fra Danilo Marinelli na oficiálnej stránke nášho rádu.

Rozpoznanie ostatkov svätých je právno–liturgický obrad, pri ktorom sa otvára relikviár s ich ostatkami za účelom zistenia stavu a odobrania relikvií. Líši sa od exhumácie, pretože tá sa spravidla vykonáva ešte pred slávnosťou blahorečenia. Obradu sa zúčastnil náš generálny minister fra Marco Tasca, generálny postulátor našej rehole fra Angelo Paleri a ďalšie významné autority z rehoľných, diecéznych aj svetských kruhov. Svedkami nezvyčajnej udalosti boli mnohí veriaci, pretože sv. Jozef Kupertínsky je v Taliansku veľmi obľúbeným svätcom.

Po liturgickom obrade a po vykonaní všetkých formálnych záležitostí bol otvorený sarkofág uchovávajúci vzácne relikvie a telo svätca bolo v procesii prenesené do miestneho kláštora. Osoby poverené diecéznym biskupom následne sňali z tela sivý habit a rozobrali kovovo-drevenú konštrukciu, ktorá udržiavala kosti sv. Jozefa pohromade. Kosti boli v minulosti potiahnuté voskovou hmotou, ktorá ich mala zakonzervovať a ochrániť pred zničením. Tá bola teraz odstránená, pretože ostatky bude skúmať lekárska komisia s cieľom ich zdokumentovania, zhodnotenia stavu a prípadného nového konzervovania.

V čase neprítomnosti relikvií bude krypta vynovená a po skončení všetkých prác (pravdepodobne ešte pred Vianocami) sa v nej telo sv. Jozefa opäť slávnostne uloží a relikvie budú prístupné k verejnej úcte.

.

Sv. Jozef Kupertínsky

Jozef Maria Desa sa narodil 17. júna v roku 1603 v mestečku Copertino v regióne Apúlia v Taliansku. Svojou komplikovanou povahou sa zreteľne odlišoval od spolužiakov. Neskôr pre chorobu zanechal školu, v ktorej sa mu i tak veľmi nedarilo. Jeho uzdravenie, ku ktorému došlo prostredníctvom zbožného pustovníka, bolo prisudzované mocným prosbám k Panne Márii.

V auguste v roku 1620 vstúpil do rehole kapucínov, kde dostal rehoľné meno Štefan. Ponorený do kontemplácie Božích vecí sa cítil šťastný. Jeho príliš časté extázy, mimoriadna nešikovnosť a slabé zdravie spôsobili, že po deviatych mesiacoch bol poslaný domov. Po návrate sa stretol s neľútostnou reakciou svojej matky.

Nakoniec zvíťazila materská láska a matka začala hľadať miesto pre Jozefa v kláštoroch, kde žili jej príbuzní – minoriti. Bol prijatý v minoritskom kláštore Grotella ako laik – oblát. V kláštore upratoval stajne. Jozef vzorne plnil svoje povinnosti a veľmi horlivo zachovával regulu. Po troch rokoch skúšky sa jeho strýkovia sami vynasnažili, aby bol prijatý do rádu ako bohoslovec. Po noviciáte, začiatkom roku 1627 vo svojich tridsiatich dvoch rokoch zložil prvé rehoľné sľuby.

V marci v roku 1628, bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz viedol veľmi prísny život. Jeho nezvyčajné mystické stavy sa predstaveným nepozdávali, preto ho pokladali za šialenca a posadnutého zlým duchom. V dôsledku nespravodlivého odsudzovania nesmel tento kňaz verejne slúžiť sv. omšu 35 rokov, nesmel taktiež spievať s bratmi v chóre, ani navštevovať refektár spolu so spoločenstvom. Nechýbali však ani takí bratia, ktorí si ho vážili. Provinciál z Bari – fra Antonio zo San Mauro ho považoval za vzorného rehoľníka.

Svätý Jozef trpel mnohými útokmi zlého ducha, ktoré sa prejavovali depresiami, zmyselnými myšlienkami a takmer smrteľnými údermi. Svätec taktiež prežíval vo svojom živote obdobie duchovnej vyprahnutosti. Po Veľkej noci v roku 1644 ho generál rádu poslal do Sacro Convento v Assisi.

Od roku 1653 – 1657 žil Jozef opäť v kapucínskych kláštoroch v Pietrarubbia a Fossombrone. Na týchto miestach vzdialených od sveta, nachádza vytúžený pokoj a ticho, pretože dával prednosť modlitbe a samote.

V roku 1657 sa Jozef vrátil do kláštora bratov minoritov v Osimo, v ktorom aj zomrel večer 18. septembra v roku 1663 počas mystickej extázy. Na jeho hrobe sa stalo mnoho zázrakov. V roku 1753 ho pápež Benedikt XIV. vyhlásil za blahoslaveného a roku 1767 pápež Klement XIII. za svätého.