Cyklo 26: 5. deň Ljubljana - Monfalcone

Podrobnosti

Uverejnené: 21. júl 2026

Prečítané: 19x

Ráno sme začali, ako vždy, sv.omšou a rannými chválami o 7:00. Nasledovali raňajky, balenie, upratovanie domu, a okolo 8:45 sme po rozlúčke s otcom Matejom vyrazili.

Po nočnom daždi bol vzduch trochu lepší, bolo polooblačno, ale napriek tomu sa teplota mala dnes vyšplhať cez 30°.

Dnes nás čakal ešte jeden prechod cez slovinský Alpský hrebeň, dokopy cca 700 výškových metrov. Prvých 25km bolo relatívne rovinatých, potom sa nám profil začal postupne dvíhať.
Po prestávke v mestečku Logatec sme absolvovali tiahle stúpanie do dedinky Podkraj, na vrchol kopca, ktoré nám dalo riadne zabrať.

Následne nasledoval krásny zjazd na druhú stranu hrebeňa, kde sme prakticky ihneď pocítili prechod do Stredomoria - "steni" teplého vzduchu, vôňu borovíc a hučiace cikády. Veľmi dobre nám padla hodinová obedná prestávka v mestečku Ajdovščina, kde nám naši soigneuri Blanka a Adam prichystali výborné jedlo, a absolvovali sme aj kávičku / Cedevitu v miestnej kaviarni.

Keď sme opäť sadli na bicykel, s rešpektom sme sledovali sústavu čiernych mrakov po našej pravej strane. Dúfali sme, že sa nám podarí nebadane prejsť popri nej, avšak pár kilometrov za Ajdovščinou sme už stáli pod stromami a schovávali sa pred letnou búrkou. Po niekoľkých pokusoch vydať sa ďalej, kedy sme naleteli zdanlivo zlepšujúcemu počasiu, sme nakonieč skončili v garáži u miestneho pána z Kosova, ktorý nás aj so svojim malým synčekom štedro privítal a pohostil džúsom a keksíkmi. Týmto srdečne pozdravujeme.

Nakoniec nám vyšlo slniečko, preschli sme, a po poslednej prestávke na výborný melón sme sa už vydali smerom k talianskej hranici, ktorú sme veľmi rýchlo prešli, a za pár chvíľ už sme boli v našej destinácii v Monfalcone, v Oratorio Mons. O Foschian.

Po osprchovaní a vybalení nás čakala večera, spoločná modlitba, a večer sa jedna skupinka vydala ešte okúpať k moru, niektorí oddychovali na ubytovani, a niektorí si šli posedieť do vedľajšej reštaurácie.

Bolo dusno a horúco, vzduch stál, a tak sme patrične uvarení vo vlastnej šťave, ale aj tak šťastní, zaspali na karimatkách.

text a foto: cyklopútnici