Slovo sa telom stalo...

Podrobnosti

Uverejnené: 25. december 2012

Prečítané: 5142x

Túžba sa stala skutočnosťou, a Boh sa stal človekom, aby sme z jeho plnosti my všetci dostali milosť za milosťou. Boh sa nám daroval a na nás je čo s Ním urobíme. Budeme sa mu dnes klaňať, oslavovať ho a zajtra na Neho zabudneme?

„Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“

Túžba sa stala skutočnosťou, a Boh sa stal človekom, aby sme z jeho plnosti my všetci dostali milosť za milosťou. Každý z nás určite rád dostáva darčeky. Najviac radosti z nich majú samozrejme deti, ale aj my starší sa na ne tešíme. Je v nich moment prekvapenia, obdarovania, získania niečoho po čom som možno už dlhšie túžil.

Ale je v nich aj niečo viac. Ak dávam niekomu dar, to znamená, že som predtým na neho myslel, že mu chcem urobiť radosť, že ho mám rád. Myslím si, že zmyslom obdarovania toho druhého je práve to, nielen mu dať niečo, čo potrebuje, po čom túži, ale dať mu najavo svoju náklonnosť, svoju lásku. Čím viac niekoho poznám a mám rád, čím mi je bližší, tým viac si dám záležať na dare pre neho. Dar vyjadruje môj vzťah k nemu.

Boh nám tiež dal DAR. DAR, ktorý je omnoho väčší, ako všetko ostatné, čo môžeme nájsť pod vianočným stromčekom. Dal nám seba. Ak niekto dáva seba je to viac, ako všetky veci sveta, a ak je to Boh – nedá s to ani s ničím porovnať. Boh nám tiež týmto darom prejavuje svoj vzťah. „Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“. V ňom nám Boh ukazuje ako veľmi mu na nás záleží. Už to nie je vzťah zákona, daného Mojžišovi, ale vzťah pravdy a milosti. Pravdy, že Boh nám dáva svojho Syna, v ktorom nás miluje.

Vieme, ako je to s našimi ľudskými darmi. Niektoré sa po čase zničia, iné sa znudia, prestanú byť zaujímavé, zabudneme na nich. Sú však aj dary, ktoré si vážime a staráme sa o nich, opatrujeme ich, – lebo sme ich dostali od niekoho, koho si vážime, koho nám pripomínajú a preto sú pre nás vzácne.

Boh sa nám daroval a na nás je čo s Ním urobíme. Budeme sa mu dnes klaňať, oslavovať ho a zajtra na Neho zabudneme? Budeme ho prenasledovať ako Herodes, lebo sa nám bude vidieť, že siaha na niečo, čo patrí iba nám? Alebo ho prijmeme ako Mária a Jozef do svojho života, aj keď možno budeme musieť niekedy kvôli nemu trpieť tak, ako trpeli oni. Ako prijať takýto dar? Ako naň odpovedať?

Zvyčajne na dar odpovedáme darom. Ak nás niekto obdaruje, túžime mu preukázať svoju vďačnosť a tiež ho niečím obdarovať. Boh však túži iba po tom, aby sme Jeho dar prijali. Aby sa aj nám nestalo, že príde do svojho vlastného, a vlastní ho neprijmú.

Je to na nás čo urobíme s Darom Boha. Ako ho prijmeme. A tým, ktorí ho príjmu dá moc stať sa Božími deťmi.

Text: P. Peter Gallik