4. október - Sv. František z Assisi

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Podrobnosti

Uverejnené: 03. október 2009

Prečítané: 3575x

Keď bratia poprosili sv. Františka, aby napísal regulu rehole, na začiatku odmietal. Tvrdil, že evanjelium je jedinou formou života a Ducha Svätého považoval za predstaveného rádu. Z pozorného počúvania evanjelia sa zrodilo povolanie sv. Františka. Keď bol potom nútený napísať regulu pre svoj rád, dlho nerozmýšľal, len spojil rôzne vety z evanjelia, a tak vznikla prvá regula.

Keď bratia poprosili sv. Františka, aby napísal regulu rehole, na začiatku odmietal. Tvrdil, že evanjelium je jedinou formou života a Ducha Svätého považoval za predstaveného rádu. Z pozorného počúvania evanjelia sa zrodilo povolanie sv. Františka. Keď bol potom nútený napísať regulu pre svoj rád, dlho nerozmýšľal, len spojil rôzne vety z evanjelia, a tak vznikla prvá regula. Chcel, aby každý brat mal pri ruke evanjelium na rozjímanie a nebolo za čo kúpiť toľko kusov, vzal ten, čo bol v kláštore, rozdelil ho na časti a dal každému niekoľko listov.

Bratov vrúcne prosil, aby kdekoľvek na zemi nájdu texty Sv. Písma, odniesli ich s úctou a uložili na vhodné miesto. To isté hovoril o iných textoch, pretože z písmen tam použitých môžeme zložiť Božie meno. Sv. František pri konci svojho života vo svojom testamente napísal: „Nikto z ľudí ma nepoučoval, ako mám žiť. To najvyšší Boh mi zjavil, že mám žiť podľa slov jeho sv. evanjelia.“

Sv. František bol človekom zamilovaným do Sv. Písma. Čítal ho rozumom, srdcom a vôľou. Aký je náš pohľad na Sv. Písmo a kresťanstvo? Sv. Písmo nám ukazuje náboženstvo, ktoré sa začalo Ježišom Kristom, ako dobrú a očakávanú radostnú zvesť. Hovorí o tých, ktorí ju prijali s vierou a stali sa najšťastnejšími ľuďmi na svete, plnými radosti, lebo v kresťanstve našli cennú a skrytú perlu, pre ktorú opustili všetko.

Prečo sa medzi súčasnými kresťanmi tak málo stretávame s touto radosťou? Či nevidíme v evanjeliu radostnú zvesť pre nás? Prečo ju prijímame ako ťažké bremeno? Prečo v nás niet radosti pri čítaní Sv. Písma ako u sv. Františka? A ešte druhá znepokojujúca vec: Kresťanstvo nemení náš život. Najčastejšie sa od neveriacich líšime len chodením do kostola, na životné problémy máme tie isté názory. Hľadáme pre seba výhody a príjemnosti. Často utekáme od utrpenia a od kríža. Často v mnohých veciach kresťanský svetonázor neovplyvňuje naše rozhodnutia.

Vieme, že pre nás je Písmo sväté a je základom našej viery. Vážime si ho a ctíme, ale zároveň pri tom všetkom pokojne si leží na poličke pokryté prachom, nepochopené a nečítané. Je knihou, ktorá nám nič nehovorí. Je knihou cudzou a nie osobnou. A predsa je knihou, na ktorej svoju vieru staval Izrael a neskôr sv. Cirkev. Izraeliti, apoštoli, prví kresťania a sv. František poznávali Boha pri čítaní Sv. Písma.

Úbohý sv. František našiel opravdivé bohatstvo – drahocennú perlu Ježiša Krista a jeho evanjelium. Vzdal sa všetkého zbytočného, aby získal opravdivé bohatstvo. Často sa Sv. Písmo nachádza mimo nášho života. V krste a vo sviatosti birmovania sme dostali veľké množstvo Božích darov a milostí, ktoré by sme mali rozvíjať. Sme milionármi, ale o tom nevieme, a preto veľmi často žijeme v núdzi.