Bratislava – Levoča – Spišský Štvrtok: Miništranti z BA všade

ministranti mini

Tucet bratislavských miništrantov (vrátane br. Martina) zažilo niekoľko netuctových dní v Levoči a okolí.

Tucet bratislavských miništrantov (vrátane br. Martina) zažilo niekoľko netuctových dní v Levoči a okolí.

Najprv sme sa (aj s P. Petrom zastavili) polyžovať si na Králikoch, aby sme mohli navštíviť našich (už) bývalých farníkov – Mellovcov na Ponikách. Ich obedovečera bola výborná, preto sa nám len ťažko opúšťalo teplo ich nového domova. Kus z neho – presnejšie dva kusy :) sme si vzali v podobe Dávida a Damiána – zaslúžilých to BA miništrantov.

Po noci strávenej v Le kláštore, sme sa v Slovenskom raji presvedčili, že Suchá Bela nie je suchá ani v zime; navyše ponúka dostatok adrenalínových zážitkov, ktoré v takomto spoločenstve živých chalanov sa nevyhnutne musí spájať so zodpovednosťou a zmyslom pre kolektív. Aj keď niektorí odpadlíci (viď. foto) sa snažili o skrátenie útrap výstupu, predsa sa nám podarilo spoločne dôjsť až na vrchol rokliny. Po túre a obede len zopár vytrvalých zvládlo aktívny spôsob účasti na sv. omši v podobe miništrovania. Večer nás čakal jeden z najpríjemnejších bodov programu – večera u Kollárovcov.

Piatkové dopoludnie sa nieslo v znamení lyžovačky na Levočskej doline. Aj napriek vetru, ktorý fúkal najmä na „čiernej“ zjazdovke – čím nás chránil pred príliš rýchlym zostupom :) - bolo veľmi fajn, takže aj po 4 hodinách lyžovania to ešte niektorí skúšali na jednej lyži. Poobedné miništrovanie opäť zvládli len nemnohí, čo zdá sa svedčí o našej kondícii (duchovnej? :). Nočná hra v podobe 4km prechádzky lesom vzbudila nemalé emócie, a našťastie žiadne ujmy na zdraví. Sladkou odmenou boli palacinky s oblohou, ktoré tentokrát nestačili doplniť energetické straty náročného dňa, preto poniektorí zachraňovali situáciu výbornými plnenými rezmi a podobnými atrakciami. Po večeri sme ešte stihli navštíviť bratov v Spišskom Štvrtku – chalani sa tešili najmä na br. Róberta, ktorý len nedávno, po kňazskej vysviacke, opustil našu BA farnosť, kde sa venoval aj miništrantom.

V sobotu sa nám počasie pokazilo – a tak namiesto túry v Tatrách sme si vyskúšali len športové tlačenie našej dodávky na snehu a ľade v slabšej víchrici v Starom Smokovci. Presvedčili sme sa, že pozemná lanovka v takomto počasí nepremáva a vrátili sme sa do auta. Cestou domov sme sa zastavili ešte na Strečne, kde sa niekto presvedčil, že skratky bývajú časovo dosť náročné; niekto, že na to, aby preliezol cez mreže musí schudnúť a všetci, že v zime je hrad zatvorený. Výborná atmosféra v aute (som presvedčený, že najmä vďaka spoločnej modlitbe) nám vynahradila neúspešné pokusy dňa a tešíme sa, že raz opäť budeme môcť spolu prežiť pekné chvíle.

Text: br. Martin Mária; foto: archív minoriti

.

.

.