Bratislava, Vítonice: Návštevy bratov juniorov

Podrobnosti: Uverejnené: 12. február 2013; Prečítané: 3491x

juniori Po úspešnom zvládnutí skúšok nám zostalo desať dní na odpočinok (ak by sme chceli byť presní, treba ešte odpočítať dni strávené „údržbou“ kláštora a kostola, ale do takých detailov nebudeme zachádzať).

Po úspešnom zvládnutí skúšok nám zostalo desať dní na odpočinok (ak by sme chceli byť presní, treba ešte odpočítať dni strávené „údržbou“ kláštora a kostola, ale do takých detailov nebudeme zachádzať). Dohodli sme sa, že nebudeme plánovať žiadne viacdňové výlety, ale zostaneme v bratislavskom kláštore a sem-tam si niekam odskočíme

Prvý výlet pripadol na pondelok (4. február) večer. Začali sme o 17:00 spoločnými vešperami v kláštornej kaplnke. Potom sme nasadli do auta a zamierili na Teplickú. Stojí tam relatívne nový kostolík Panny Márie Kráľovnej rodiny, v ktorom dlhé roky miništroval náš br. Tomáš M. Vlček. Dorazili sme tam v takom čase, že sme ešte stihli vbehnúť do sakristie, obliecť sa a slúžiť pri oltári. Miestni miništranti zareagovali veľmi pohotovo: vzali kríž a sviece a k oltáru sme prišli v slávnostnej procesii. Svätú omšu slúžil pán kaplán, ktorý nás na začiatku privítal a v závere dodal, že naše farnosti nespája len električka číslo 5 (zastávky „Riazanská“ a „Miestny úrad Karlova Ves“), ale aj br. Tomáš, ktorý tu vyrastal. Po svätej omši sme sa pripojili k mládeži, ktorá sa každý pondelok o 19:00 modlí ruženec.

Po spoločnej modlitbe sme znova nasadli do auta, pretože sme ešte chceli navštíviť rodinu br. Tomáša. Miesto sme našli bez problémov – Tomáš si zatiaľ dobre pamätá, kde ešte pred dvoma rokmi býval. Po privítaní a chutnej večeri sme si sadli do obývačky a rozprávali sme sa. Pred rozlúčkou sme sa ešte spoločne pomodlili Kompletórium z breviára.

Druhý (a posledný) výlet sa uskutočnil v stredu (6. február). Naším cieľom bola „moravská vesnice Vítonice“, odkiaľ pochádza náš spolubrat Josef M. Vrána. Keďže bola pred nami dlhá cesta, vyrazili sme už o deviatej ráno. Naše kolesá však zamierili do Rakúska, pretože sme sa cestou chceli zastaviť na Moravskom poli. Ak vám tento názov nič nehovorí, nič si z toho nerobte. Aj ja som sa až od br. Vladimíra dozvedel, že 26. augusta 1278 sa tu odohrala bitka medzi českým kráľom Přemyslom Otakarom II. a cisárom Rudolfom I. Habsburským. Túto udalosť pripomína pomník pri ceste, ktorý sme veľmi rýchlo našli, pretože taká veľká skala sa nedá prehliadnuť.

Ďalšou zastávkou bolo mesto Znojmo, ktoré sa nachádza už iba kúsok nášho cieľa – „vesnice Vítonice“. Prehliadku sme začali v bývalom kostole kapucínov, potom sme prešli ku kostolu sv. Mikuláša. Pozdravili miestneho pána farára a v kostole sme sa pomodlili modlitbu cez deň. Keďže bolo dosť chladno, po modlitbe sme sa snažili zohriať horúcim čajom z termosky. Takto posilnení sme sa vybrali k nášmu bývalému kláštoru a kostolu. V kláštore je momentálne múzeum, kostol už nestojí. V múzeu nás, ako „bývalých majiteľov kláštora“ nespoznali, takže sme pekne zaplatili vstupné. Myslím si však, že to stálo za to. Okrem kláštora sme si pozreli výstavu nerastov, zvierat a orientálnych zbraní. Po prehliadke sme sa ešte poprechádzali po znojemských kopčekoch. Minuli sme priehradu, našli sme auto (naše) a prekonali sme posledné kilometre, ktoré nás delili od cieľa – „vesnice Vítonice“.

Tu nás milo prijali Josefovi rodičia. Keďže pred týždňom mali zabíjačku, ponúkli nám všetky dobroty, ktoré im z tejto „akcie“ zostali. Nasledovala svätá omša, na ktorú prišla už aj Josefova sestra Maruška. Svätá omša však nebola u Josefa doma, ale „vo vesnici Práče“, ktorá je od Vítonic vzdialená zopár kilometrov. Do tejto farnosti totiž patrí viacero obcí a svätá omša je každý deň v inom kostole. Okrem toho, že sme všetci miništrovali, br. Josef sa zhostil aj úlohy speváka a lektora. Po svätej omši sme sa vrátili k Josefovi domov, „popovídali sme si“, pomodlili sme sa vešpery, rozlúčili sme sa a vydali sme sa na spiatočnú cestu do Bratislavy. Cez Rakúsko.

Text: tmv Foto: bratia minoriti