Duchovná obnova MM v Pannonhalme (HU)

Podrobnosti: Uverejnené: 06. marec 2013; Prečítané: 3157x

V sobotu (2. marca 2013) sa v Pannonhalme uskutočnila pôstna duchovná obnova spoločenstva Misia Máriina. Stovku ľudí všetkých vekových kategórií duchovne sprevádzal páter Lucián.

Ak ste sa v sobotu ráno pohybovali niekde v okolí športovej haly na Pasienkoch, mohli ste si všimnúť zvýšený pohyb ľudí okolo dvoch modrých autobusov s bielymi nárazníkmi. V hlave vám mohla skrsnúť otázka: „Kam sa títo ľudia vybrali?“ Nebudem vás napínať, hoci predpokladám, že v sobotu ráno takýto problém nikto z vás neriešil, pretože sa vám snívali iné príbehy.

O siedmej hodine, keď si každý účastník našiel svoje miesto, sa dvere autobusov zavreli a pohli sme sa. Našim cieľom bolo benediktínske opátstvo v Pannonhalme. Počas cesty, ktorá trvala asi hodinu a pol sme nakŕmili nielen ducha aj telo. Okrem modlitby ruženca a prvých alebo druhých raňajok sme sa stihli aj porozprávať. Ja som napríklad zistil, že som v celom autobuse najmladší (avšak v druhom autobuse by som patril do „rady starších“). Koľko mám rokov? 23.

Po príjazde do Pannonhalmy nás privítal ako vždy usmiaty páter Lucián. Vedľa neho stál benediktín zo Slovenska, páter Henrik, ktorý sa nám celý deň venoval.

Prvým bodom programu bola svätá omša v miestnom kostole. Začala sa s malým oneskorením, pretože obliecť malých a stredných miništrantov do veľkých šiat si vyžaduje čas. Počas svätej omše sme sa modlili za voľbu nového pápeža. Na konci sme pátrovi Luciánovi poďakovali za dlhoročnú službu pre naše spoločenstvo.

Druhým bodom programu bola prehliadka kostola a kláštora. Sprevádzal nás páter Henrik, takže sme mali informácie z prvej ruky a po slovensky. Po prehliadke nasledovalo občerstvenie z vlastných zásob. Normálne by som to nazval obed, ale ten bol v pláne až neskôr. Po tejto „desiatovej prestávke“ sme sa presunuli do kláštornej kaplnky, kde sme pokračovali tretím bodom programu: prednáškou a adoráciou Sviatosti Oltárnej. Rodičia určite ocenili službu mládežníkov, ktorí im v tomto čase ochotne strážili deti.

Tu sa dostávame k už spomínanému obedu v miestnej reštaurácii, ktorý bol v programe ako štvrtý bod. Tých však, ktorí sa naobedovali už skôr, zobral páter Henrik na prehliadku vínnej pivnice pri kláštore. Kto čakal starú architektonickú pamiatku zapísanú v UNESCO, mohol byť mierne sklamaný. Dnes už aj benediktíni vyrábajú víno v modernej štvorposchodovej budove postavenej na svahu kopca, ktorá stojí vďaka dotáciám z eurofondov. Ochutnávka miestnych vín však mnohým vylepšila náladu.

O 16:00 sme sa všetci stretli v autobusoch. Rozlúčili sme sa s pátrom Henrikom a opäť sme sa pohli. Nebojte sa, domov sa vrátime až v ďalšom odstavci, pretože sme sa ešte zastavili v meste Győr. Tu mi utkvela v pamäti návšteva katedrály. Keď sme pred milostivým obrazom Panny Márie spievali pieseň „Celá krásna si Mária“, všimol si nás miestny pán kostolník, ktorý sa pohotovo opýtal, či sme Poliaci. Napriek tomu, že sme Poliakmi neboli, rozsvietil nám skoro všetky svetlá, takže sme mohli obdivovať katedrálu v celej jej nádhere. Páter Lucián nás tu pekne nachytal, pretože vzal do ruky text s informáciami a začal nám ho čítať v ľubozvučnej slovenčine. Všetci sme si mysleli, s akou ľahkosťou a ako sebaisto to páter prekladá z maďarčiny. Až keď skončil sa ukázalo, že ten text bol napísaný po slovensky.

Po tejto milej príhode sme sa pomaly vrátili k autobusom a zamierili domov.

Text a foto: bt. Tomáš. M.