Albánsko: Návšteva bratov.

Podrobnosti

Uverejnené: 11. marec 2013

Prečítané: 3437x

Brat kustód spolu s bratom Martinom navštívili počas bratislavských jarných prázdnin bratov v Albánsku. Naším hlavným zámerom bolo povzbudiť bratov po požiari kostola vo Fier.

Brat kustód spolu s bratom Martinom navštívili počas bratislavských jarných prázdnin bratov v Albánsku. Naším hlavným zámerom bolo povzbudiť bratov po požiari kostola vo Fier, priviesť isté „drobnosti“, ako aj dobrovoľníčku Moniku z nášho bratislavského neokatechumenátneho spoločenstva, ktorá sa rozhodla využiť dvojmesačnú prestávku medzi zamestnaniami ako pomoc misii sestier satmárok zo Slovenska, ktoré pôsobia v Albánsku, v dedinke Buškaš.

Cesta to bola priam dobrodružná -prinajmenšom pre človeka, ktorý prvýkrát navštívil tieto končiny. Cestovali sme dva dni. Prvý deň sme nocovali u sestier Dcér sv. Františka v rumunskom meste Temešvár. Sestry nás veľmi milo prijali (pre mňa to bola dojemná lekcia pohostinnosti a žičlivosti – asi niečo také mal sv. Pavol na mysli, keď písal Galaťanom, že ho prijali ako Božieho anjela). Na druhý deň sme absolvovali cestu cez Rumunsko, Srbsko, Macedónsko a napokon cez Albánsko. V Albánsku sme sa zastavili na letisku v Tirane, kde sme nalodili brata Jaroslava, ktorý sa práve vracal zo stretnutia bratov z okolitých krajín v Taliansku.

Nasledujúci deň bola nedeľa. Z pomerne dlhej kázne br. Jaroslava som pochopil niekoľko slov: Mojžiš (čítanie o horiacom kre), tabernákulum, mobily – pochopil som, ktorá asi bije … :) Po obede br. Jaroslav viedol krížovú cestu v bunkri v dedinke Jaru – tu som sa uspokojil s tým, že som aspoň vedel, nad ktorým zastavením práve rozjímame :) Našťastie sme mali aj miništran(tky) – takže som mohol spraviť zopár záberov.

Návšteva stavby nového kostola v tejto dedinke nás veľmi neprekvapila. Kvôli výdatným dažďom sa nezačali výkopové práce a podzemná kaplnka potrebuje 3 týždne na vyzretie betónu plafóna. Všetko zverujeme do rúk Panne Márii, ktorej soška sa z blízkeho stromu všetkému prizerá.

V pondelok som sa zúčastnil katechézy v osade neďaleko Jaru v dome piatich sirôt, ktorým naši bratia zvlášť pomáhajú. O domácnosť sa praktický stará najstarší brat a sestra. Stretnutie to bolo veľmi živé, spontánne, veselé. Br. Jaroslav s ľahkosťou zapájal deti do diskusie. Snažil som sa im občas pomôcť a gestami prezradiť na aké tajomstvo sv. ruženca sa ich br. Jaroslav pýta, no zakrátko som pochopil, že som zväčša nepochopil presne jeho otázky … takže som sa napokon uspokojil s účasťou na modlitbe a s fotením.

V utorok sme s bratom Irenejom inšalovali domofón. Zo zdanlivo nenáročnej inštalácie bezdrôtového zariadenia sa vykľula takmer celodenná záležitosť. Našťastie v Albánsku sa už dnes v meste dá kúpiť prakticky všetko. Futbal po svätej omši dobre padol nielen miništrantom, lektorkám, ale aj nám rehoľníkom (br. Jaroslav je od detstva známym svojím futbalovým talentom). Po chvíli sa k nám pridal aj moslim z vedľajšieho domu.

Streda sa niesla v znamení cesty do Buškašu, kam sme viezli Moniku, ktorá sa ako tak dostala zo zdravotných ťažkostí, ktoré ju postihli hneď po príchode do Albánska. Sestričky satmárky nás prijali veľmi pohostinne. Výbornú fazuľovú polievku si asi všetci dali 2x. Dozvedeli sme sa niečo o ich misii v prevažne katolíckom severnom Albánsku, poznačenom rokmi komunistického teroru. Žiaľ prejavil som sa ako fotoamatér najhrubšieho zrna – fotky s vybitou baterkou boli len ilúziou, ktorá vyprchala hneď po návrate na základňu (Fier). :( Cestou sme sa zastavili v Lac-i v sanktuáriu sv. Antona Paduánskeho, kde sme okrem skromného kostolíka obdivovali začínajúcu veľkolepú stavbu nového kostola.

Ešte mnoho by sa dalo písať – najmä o návšteve sestričiek – Dcér sv. Františka, ktoré pôsobia v biskupskej kúrii vo Vlore. O tom, ako nás prevádzali týmto mestom, ktoré niekrorí miestni hrdo nazývajú „paradiso“; o oslavách menín brata kustóda; o talianských rehoľných sestrách vo Fier, o kláštornej kapitule u našich bratov; o návšteve pravoslávneho chrámu a jeho dvoch kňazoch; o albánskej mentalite, vitalite, o stavebnom boome; o ich cestách a spôsobe cestnej premávky; … Niečo z toho možno vidieť na fotkách. Bolo to z jednej strany exotické, priam dobrodružné, z druhej strany náročné na duchovné spracovanie - „premodlenie“. Pozývam Vás k účasti na modlitbe za dielo našej misie v Albánsku a možno, ak by ste mali prestávku medzi zamestnaniami, …

Text a foto: br. Martin Mária

 .

.