Minoritské misie: Rozhovor o misiách s pátrom Tadeášom Swiatkowskim

Podrobnosti

Uverejnené: 17. október 2009

Prečítané: 3319x

Rehoľa minoritov je misijne zaangažovaná v 40 krajinách sveta. Jej generálny asistent pre Afriku a bývalý generálny sekretár pre misijnú animáciu páter Tadeáš Swiatkowski, ktorý bol dlhoročným misionárom v Keni, sa s nami delí o skúsenosti svojej misijnej práce, ale aj o víziu misií...

Rehoľa minoritov je misijne zaangažovaná v 40 krajinách sveta. Jej generálny asistent pre Afriku a bývalý generálny sekretár pre misijnú animáciu páter Tadeáš Swiatkowski, ktorý bol dlhoročným misionárom v Keni, sa s nami delí o skúsenosti svojej misijnej práce, ale aj o víziu misií.

Boli ste misionárom „v teréne“, teraz sa však vaše poslanie zmenilo

Áno, myslím si, že úloha animovať misionárske povolanie medzi veriacimi je opravdivým a veľakrát náročným poslaním. Počas svojho pôsobenia v Keni som zakúsil veľa ťažkostí, keď sa však obzriem späť, musím priznať, že to bolo ľahšie, ako povinnosti, ktoré mám teraz. Bolo pre mňa jednoduchšie postaviť sa pred konkrétne životné situácie, ako bojovať iba slovami. Boriť sa s ľahostajnosťou či s badateľnou nevôľou k misiám ad gentes, je pre mňa oveľa väčší problém.

Čo je podľa vás príčinou spomínaných ťažkostí?

Je za tým predovšetkým značne rozšírená mienka: načo by sme niekoho presviedčali o našej viere, keď sa ľudia môžu spasiť aj skrze dobrý život podľa vlastného svedomia? Ďalším faktorom je vedomie, že stále potrebujeme pomoc a sme v núdzi. Napokon sa k tomu pridáva i nedostatok kňazov. Vo svojej práci sa preto vo veľkej miere zaoberám odbúravaním týchto predsudkov. Myslím si, že práve misie sú budúcnosťou našej rehole.

Ako si predstavujete ideálneho misionára?

Najlepším príkladom je sv. František z Assisi. V prvej regule napísal, že bratia, odchádzajúci medzi tých, ktorí nepoznajú Krista, by v prvom rade nemali veľa hovoriť. Zdôrazňoval, že majú o viere svedčiť príkladným životom v spoločenstve, aby ľudia videli ich vzájomnú lásku. A to by podľa neho malo v neveriacich vzbudiť otázku o príčine takéhoto konania. Keď sa dozvedia, že tak robia, pretože sú kresťania a týmto spôsobom nasledujú evanjelium, zaiste budú chcieť nasledovať ich spôsob života. Až vtedy podľa sv. Františka príde na rad ohlasovanie slovom. Toto mal na mysli aj pápež Ján Pavol II., keď hovoril, že svet nepotrebuje učiteľov, ale svedkov. Byť misionárom znamená v prvom rade žiť vieru, ktorú vyznávame. Všetko ostatné nám bude dané v čase.

Ako možno spojiť duchovné ponímanie misií so sociálnou a rozvojovou pomocou, ktorá je dnes viac v popredí?

Encyklika Redemptoris missio, z ktorej som citoval pápežove slová, hovorí o evanjelizácii ako prvej misionárskej úlohe. Služba, ktorú si vyžadujú rôzne situácie je na druhom mieste. Pápež však poznamenáva, že v niektorých prípadoch bude potrebné vymeniť poradie a služba ľudskej osobe v jej potrebách musí predchádzať evanjelizáciu. Misionár však nie je sociálny pracovník. Jeho poslanie vyplýva zo slov „Iďte a učte, krstite...“

Podobne posielal svojich bratov do sveta aj sv. František z Assisi?

Áno, náš rád má misie zapísané vo svojom DNA, aj keď nie je zameraný výlučne na misie ako niektoré novšie rehoľné kongregácie. Sám František sa trikrát vydal na nekresťanské územia. Misie mu ležali na srdci do tej miery, že keď sa roku 1220 dozvedel o mučeníctve prvých bratov v Maroku, povedal: „Títo sú opravdiví menší bratia!“ Iba ich považoval za hodných tohto mena. Dejiny rádu dokazujú, že pioniermi misií v Cirkvi boli vlastne synovia sv. Františka. Cirkev inšpirovaná naším rádom založila roku 1622 budúcu Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, ktorá sa odvtedy stará o dielo misií na celom svete. Väčšina minoritských misií sa už v súčasnosti nezakladá s cieľom „sadiť Cirkev“, ale je odpoveďou na pozvanie miestneho biskupa, ktorý vidí potrebu špecificky františkánskeho svedectva vo svojej Cirkvi.

V čom spočíva osobitosť minoritských misií?

Misionárske poslanie uskutočňujú prostredníctvom hodnôt františkánskej charizmy. To znamená, že každá – evanjelizačná, sociálna alebo formačná – činnosť misionárov sa vykonáva predovšetkým v bratskom spoločenstve a v duchu chudoby. Svedectvo viery, o ktorom sme hovorili, nemá byť podľa našej tradície plodom práce jednotlivca, ale spoločenstva. Sľub chudoby znamená obetavú prácu nielen pre chudobných, ale najmä medzi nimi a s nimi.

Autor rozhovoru: p. Tomáš Lesňák

Zdroj: Katolícke noviny 46/2006