Rím: Turíce s Františkom
- Podrobnosti
- Uverejnené: 19. máj 2013
- Prečítané: 3432x
Počas niekoľko desaťročí môjho života som sviatok Zoslania Ducha Svätého prežíval rôznymi spôsobmi, ale vždy to bol pre mňa mimoriadny čas. Aj tohtoročné Turíce, slávené po prvý raz s biskupom Ríma, pápežom Františkom, sú pre mňa mocným zážitkom na novej životnej etape.
Počas vigilijného bdenia pred samotným sviatkom v sobotu 18. mája 2013 som mohol zblízka počuť z úst pápeža Františka, aká bola pre neho dôležitá viera jeho starej mamy, ako sa zmenilo jeho životné smerovanie po stretnutí s neznámym kňazom, ktorého spontánne poprosil o svätú spoveď. František pred takmer 150 tisícovým davom zhromaždeným na svätopeterskom námestí hovoril o svojej každodennej modlitbe pred sviatostným Pánom, pred ktorým sem-tam zadrieme po celodennej námahe, o svojej láske k ružencovej modlitbe.
V organizovanom dialógu odpovedajúc na otázku v čom spočíva ozajstná evanjelizácia pripomenul mne osobne a verím, že i mnohým ďalším, že jej základom je Ježiš, modlitba a svedectvo. Zdôraznil aj dve čnosti, ktoré by mali byť našimi spoločníčkami pri ohlasovaní: odvaha a trpezlivosť.
Tú odvahu som aj ja mohol vidieť v praxi vďaka svedectvu pakistanského lekára, ktorý je bratom Shahbaza Bhatti, pakistanského katolíckeho politika zabitého za vieru vo veku 43 rokov. František ho odmenil za túto odvahu dlhým otcovským objatím a nás sa opýtal či v modlitbách pamätáme na bratov a sestry prenasledovaných za vieru.
Samotná turíčna nedeľa sa pre mňa začala dosť skoro, nakoľko som chcel byť bližšie pápežského oltára. Dlhé čakanie na sv. omšu a únava po včerajšej vigílii ma sprevádzali celým liturgickým slávením. Napriek tomu som cítil, že tento čas a toto námestie sú moje nové Turíce. Na záver ešte jedno svedectvo: Čo František hovorí, to aj žije. V sobotu večer volal, že Cirkev, ktorá nevychádza von, zomiera. Preto pre jeho papamobil nestačilo Námestie sv. Petra. Prikázal, aby ho previezli i ulicou Via Conciliazione, aby mal možnosť stretnúť sa s každým kto za nim prišiel.
Text a foto: br. Lucián